S langošom na troskách právneho štátu
Občas sa vo svete dejú udalosti, ktoré vrhajú svetlo na zákulisné mechanizmy mocenských hier. Jedným z takýchto prípadov je kauza chýbajúceho mäkčeňa na bločku, ktorá odhalila, ako veľmi je verejnosť ochotná ozvať sa proti nezmyselným opatreniam. V tomto prípade sa zdalo, že hlas ľudu majúci schopnosť ovplyvniť mocenské zloženie nemôže byť podcenený. Po pripísaní straty 1500 eur pokuty za prešľap administratívy sa Robert Fico, líder politickej strany, rozhodol vystúpiť na obranu ľudí a vyhlásiť, že šikanovanie podnikateľov pre drobnosti nie je v poriadku.
V tejto situácii to však nie je len o politickej rétorike; treba podotknúť, že za touto absurdnosťou stojí aj pomerne nedávno schválený vládny návrh zákona o čísle 384/2025 Z.z. Zameriaval sa na potláčanie daňových únikov, no ťažko možno nazvať tento výkon právnou akciou, keď trestá aj také bezvýznamné prešľapy, akými sú chýbajúce mäkčeňe na bločkoch s pokutou v rozsahu 1500 až 20 000 eur.
Opozícia sa jasne postavila proti tomuto návrhu, ktorý schválila koalícia. Zákon sa ukázal ako pomerne represívny, pričom vláda mala možnosť pristúpiť k miernejšiemu trestaniu týchto previnení, no neurobila tak. Zaujímavé na tom je, že dokonca aj Potravinárska komora Slovenska výslovne varovala pred vážnymi dôsledkami tejto legislatívnej iniciatívy. V pripomienkovom konaní navrhla zmenu v znení paragrafu 17, aby úrady mali možnosť posudzovať každé porušenie individuálne a vyhnúť sa tak neprimeraným sankciám. Bohužiaľ, ich výzvy zostali bez odozvy.
Pri zvážení celého prípadu si môžeme položiť otázku, čo sa skrýva za týmito zákonmi a aký majú cieľ. Je evidentné, že cieľom nie je len snaha o vyberanie daní, ale aj posilňovanie mocenských a administratívnych štruktúr, ktorých zloženie je skôr k represií ako k ohľaduplnosti voči podnikateľom. Tento fenomén je známy, avšak do akej miery je z neho možné osožiť, ostáva otvorenou otázkou.
Politické marketingové stratégie v podobe Fico výstupu voči neprístojnostiam ukazujú, ako je dôležité vedieť využiť situácie na posilnenie vlastného postavenia v očiach verejnosti. Takto sa postavenie vládneho predstaviteľa a jeho image dostávajú do kontrastu s absurditou kodifikovaných predpisov, ktoré v konečnom dôsledku len prehlbujú prehlbujúce sa tiesne slovenkej podnikateľskej sféry.
Vo svetle týchto udalostí je jasné, že ak sa nezmení prístup k legislatívnym procesom a nedôjde k lepšej komunikácii medzi vládou a podnikateľskou obcou, bude mať spomínaná kauza len drobný význam. Pokrytectvo zákonodarných zloženiach, ktoré poskytujú neúprosnú prax a sankcie, zasahujúce všetkých a bez ohľadu na závažnosť previnenia, naznačuje, že je potrebné sa zamyslieť nad systémom a spravovaním právneho štátu.
