Satelit Číny a hrozba revolúcie: Štyri možné scenáre budúcnosti po Putinovom impériu
Boris Akunin, uznávaný spisovateľ a odborník na ruskú históriu, varuje pred nebezpečenstvami, ktoré by mohli nasledovať po páde Putina. Podľa jeho názoru nie je možné naraziť na rekonštrukciu ruského impéria, pokiaľ sa najprv nereflektuje na psychológiu a históriu ruských diktátorov. Akunin vysvetľuje, že mnohí diktátori, vrátane Stalina, mali svojich strategických hrdinov, no Putinovo vyjadrenie politiky a taktiky sú zmiešané a nepresné.
Akunin vynáša na svetlo otázky ruskej identity a správania sa národa. V rozhovore, ktorý sa vyvíjal dva mesiace a bol zaslaný iba písomne, sa zaoberá aspektmi, ktoré formovali ruskú spoločnosť. Hlavná otázka znie: Kedy Rusko stratilo poslednú šancu na demokraciu? Nielenže uvažuje o minulosti, ale predpovedá aj štyri možné scenáre po Putinovom odchode.
Podľa Akunina je národ umelý pojem, a žiadny národ neexistuje bez jeho rozdelenia na jednotlivcov so svojimi presvedčeniami a hodnotami. Tvrdí, že v spoločnosti sa vyjadrujú tri základné typy správania: Jednoduchí ľudia, ktorí konajú dobro aj v ťažkých časoch, tých väčšina, ktorí sa konajú dôstojne iba v prípadoch, kedy je to bezpečné, a posledná skupina, ktorá je vždy ochotná konať zlo, ak to prinesie zisk. Odporuje teda myšlienke o „ruskej duši“, ktorá by mala ospravedlniť neochotu Rusov prijať demokratické hodnoty.
Chápanie a definovanie „ruskej duše“ je pre Akunina neakceptovateľné. Varuje pred všetkými stereotipmi a tvrdí, že Rusi nepredstavujú žiadnu homogenizovanú mentalitu. Skôr sa vzťahuje na historické sily, ktoré sa v Ruské spoločnosti presádzajú, označujúc časť z nich za „západniarsku“ a druhú za tradičnú alebo „východnú“.
Návrhy, ktoré Akunin predkladá, sú podložené jeho osobným pozorovaním a predpokladmi o tom, čo môže nasledovať v prípade, že Putin stratí moc. Situácia je zložitá a neistá, a predpovede nie sú jednoznačné. Akunin však zostáva optimistický v tom, že budúcnosť môže konať v prospech demokratických hodnôt, ak sa ľudia poučia z historických chýb a oslobodia sa od korupčných tendencií.
V konečnom dôsledku je Akuninov prístup k ruskému národu brilantne kritický. Je pripravený argumentovať, že ak chce národ prežiť a prosperovať, musí sa odvážne postaviť k svojej histórii a čelíť vlastným slabostiam bez výhovoriek. Ruská duša, podľa neho, by mala byť preniknutá pokrokovými hodnotami, a národ sa musí vzdať viktimizácie a prejsť smerom k aktívnej účasti vo vlastnej budúcnosti.
