Deti s ťažkými diagnózami a nefunkčné pomôcky: Realita posudkovej reformy
Posudková reforma, ktorú zaviedla vláda v septemberi 2025, mala zjednotiť a zlepšiť systém posudzovania zdravotného stavu. Oprávnenie na príspevky, posúdky a ich následky sa mali posudzovať podľa nových, presnejších kritérií. O deväť mesiacov neskôr však niektorí odborníci, ako aj rodičia, začínajú mať vážne obavy o fungovanie tohto systému. Svedčí o tom aj skúsenosť z praxe, kde deti s ťažkými zdravotnými diagnózami, ako sú Downov syndróm alebo autizmus, ostávajú bez potrebnej podpory, ktorú právom potrebujú.
V Súkromnom špecializovanom centre poradenstva a prevencie v Poprade sa stretávajú s rodinami, ktorých deti majú podle posudkov len ľahké zdravotné znevýhodnenia. Najmä deti s vážnymi poruchami, ako je sluchová dysfunkcia či autizmus, sa tu ocitajú v situácii, kde im úrady pridelili nízke stupne odkázanosti – dokonca aj bez akéhokoľvek postúpenia. Specialistka a riaditeľka centra, Martina Rzymanová, uvádza, že situácia, s ktorou sa musia tieto rodiny vyrovnávať, často nezodpovedá realite. Rodičia sú zúfalí, keď ich deti, ktoré nevie plnohodnotne fungovať v bežnom svete, dostávajú posudky, ktoré evidujú minimálnu odkázanosť na pomoc.
Na Danu Bohačíkovú, bývalú členku občianskeho združenia Akčné rodiny, sa obracajú rodičia detí s autizmom, aby im pomohli s administratívou v procese posudzovania. Z jej skúsenosti však vyplýva, že aj keď pozbierajú všetky potrebné doklady a informácie, mnohokrát sa stretávajú s tým, že výsledok nezodpovedá skutočnosti. Nedávne prehodnotenia postihli aj jej vlastnú dcéru, ktorej stav sa aj po zmene posudku nezlepšil, no úrad jej určil výrazne nižší stupeň odkázanosti.
Reforma mala priniesť viac spravodlivosti, avšak realita ukazuje na opak. Mnohí rodičia boja odvolávať sa voči rozhodnutiam, ktoré považujú za nespravodlivé, pretože postrek obavy a frustrácie z mnohých riadení.
Konkrétne prípady a nedostatky systému
Medzi nešťastnými prípadmi je aj dieťa s Downovým syndrómom, ktoré sa dostalo do situácie, kedy bolo nedávno ohodnotené ako málo odkázané na pomoc. Rodičia sa pýtajú, ako je takéto možné, keď ich dieťa potrebuje celodennú starostlivosť. Vzniká tak otázka, ako veľmi sa zreformovaný systém posudkovej činnosti odrazí na realite životov týchto detí a ich rodín.
V praxi sa ukazuje, že mnohí slabozrakí rodičia sa nedokážu domôcť vhodných kompenzačných pomôcok. Zariadenia sociálnych služieb, ktoré poskytujú pomoc takýmto rodinám, sa pritom dostávajú do finančných problémov. Rodičia a odborníci vyjadrujú obavy o budúcnosť celého systému, ktorý by mal byť kryptonitom na zlepšenie života týchto detí.
Budúcnosť posudkovej reformy
Rezort práce teda čelí výzvam, ktoré vyžadujú komplimenty a rozvrhnutie reformy. Ačkoliv ministerstvo tvrdí, že systém funguje, hlasy z terénu sú opakom. Je potrebné preskúmať, ktoré aspekty zasiahli najviac rodiny, pretože viac ako kedykoľvek predtým je potrebné posúdiť nový systém, ktorý vzhľadom na aktuálne zmeny ničí životy rodičov a ich detí.
Reforma tak zatiaľ nestihla naplniť predpoklady a ciele, ktoré si stanovila. Rodičia detí s ťažkými diagnózami sú neustále konfrontovaní s realitou, že systém, ktorý mal zjednodušiť a sprístupniť im potrebnú pomoc, sa vo výsledku stáva prekážkou v ich životoch.
