Fico odmieta veterné parky: Proti oficiálnym dokumentom
Po rokovaní vlády urobil premiér Robert Fico (Smer) prekvapujúce vyhlásenie: „Slovensko nepotrebuje veterné parky.“ Toto tvrdenie však prichádza v rozpore s oficiálnymi dokumentmi, ktoré jeho vlastná vláda prijala. Slovensko sa totiž zaviazalo k zvýšeniu podielu obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe, s cieľom získať do roku 2030 750 megawattov z vetra.
Počas brífingu sa Fico ostro vyjadril, že krajina „touto cestou“ nepôjde, a novinárom nedal priestor na otázky. Taktiež vicepremiér Tomáš Drucker (Hlas), zodpovedný za plán obnovy, dodal, že „my ako vláda nemáme záujem stavať ani jeden veterný park.“ Zaujímavé je, že proti veterným parkom vystupuje aj minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS), čím vzniká rozpor v rámci vládnych postojov.
Jadrová energia ako prioritná alternatíva
Fico zdôrazňuje, že Slovensko už v súčasnosti produkuje významný podiel energie z obnoviteľných zdrojov, predovšetkým vďaka jadrovým a vodným elektrárňam. Dokončuje sa štvrtý blok jadrovej elektrárne v Mochovciach a vláda pokračuje v projekte novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. „Slovenská republika nie je odkázaná na veterné parky,“ vyhlásil Fico a vyzval k ukončeniu diskusií na tému veterných elektrární.
Ministerka hospodárstva má iný názor
Na brífingu stála vedľa Fica ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas), ktorej ministerstvo prezentuje celkom odlišný názor. Zatiaľ čo Fico tvrdí, že Slovensko nemá potrebu veterných parkov, Saková aj jej ministerstvo počítajú s ich budovaním v každom možnom scenári. V súčasnosti sú na Slovensku aktívne iba tri veterné turbíny, pričom ich podiel na celkovej výrobe elektriny predstavuje len 0,01 percenta.
Prudký nárast spotreby a potreba obnoviteľných zdrojov
Dôležité je, že Slovensko čelí v najbližších rokoch prudkému nárastu spotreby energie, ktorý je spojený s dekarbonizáciou. Vláde hrozí, že bez prijatia opatrení a diverzifikácie energetického mixu, vrátane zavádzania veterných elektrární, môže čelíť vážnym problémom. Obavy odborníkov sú na mieste, najmä keďže krajina sa snaží splniť ambiciózne klimatické ciele stanovené EÚ.
Očakáva sa, že vojna na Ukrajine a s ňou spojené energetické krízy budú mať ďalekosiahle dopady na energetickú politiku Slovenska. S narastajúcimi výzvami v oblasti dodávok energií bude dôležité prehodnotiť prioritizáciu jadrovej a obnoviteľnej energie, aby krajina ostala energeticky nezávislá a konkurencieschopná v regiónoch s pokročilejšími energetickými stratégiami.
