Bixonimánia: Falošné ochorenie výmyslom AI četbotov
V dnešnej dobe, keď sa technológie pomaly, ale isto stávajú neoddeliteľnou súčasťou nášho života, bola opäť a znova upozornená na zraniteľnosť človeka voči dezinformáciám. Nedávno sa objavil fenomén zvaný bixonimánia, o ktorom AI četboty propagovali, že ide o ochorenie spojené so začervenaním očných viečok po dlhšom pozeraní do obrazovky. Problém s touto „chorobou“ spočíva v tom, že v skutočnosti vôbec neexistuje. Tento koncept vznikol ako experiment z rúk Almiry Osmanovic Thunström, odborníčky na umelú inteligenciu z univerzity v Göteborgu.
Osmanovic Thunström okrem vypracovania fiktívneho ochorenia zamerala svoj výskum na sensibilizáciu verejnosti na riziká používania komerčných jazykových modelov v medicínskych kontextoch. Vo vyjadrení pre podcast Science Quickly zdôraznila dôležitosť kritického myslenia pri interpretácii informácií a varovala pred slepým dôverovaním technológiam, ktoré môžu zavádzať.
Podľa výskumu, AI četboty neboli schopné rozpoznať klamlivé signály týkajúce sa bixonimánie. Vymyslené univerzity, neexistujúci účastníci a podvody mali byť varovnými signálmi, ktoré mali vyvolať podozrenie. Na čele všetkého stál menovite Lazljiv Izgubljenovic, fiktívny autor, ktorý sa objavil v článkoch publikovaných na platforme SciProfiles a ResearchGate, kde sa nachádzali aj tvrdenia o experimente, ktorý bol jednoznačne označený za vymyslený.
Bixonimánia sa „zrodila“ 15. marca 2024, kedy Osmanovic Thunström uverejnila na blogu na Medium dva články obsahujúce toto fiktívne ochorenie. V nasledujúcom mesiaci boli zverejnené predtým spomínané pre-printy, ktoré už dnes nie sú k dispozícii online, ale stále sú prístupné na inom portáli.
Celý projekt mal taktiež za cieľ poukázať na dôsledky, ktoré môžu mať dezinformácie v oblastiach kriticky dôležitých pre zdravie a bezpečnosť. Z vzniku bixonimánie jasne vyplýva, že aj renomované platformy a experti sa môžu zmeniť na obeť nezmyselných informácií, pokiaľ im chýba istý stupeň skepticismu。
V súčasnosti, keď je práca s technológiou, ako je umelá inteligencia, stále viac rozšírená, je nesmierne dôležité mať na pamäti, aby sme sa nenechali obalamutiť atraktívnymi, no falošnými informáciami. Prípad bixonimánie je indikátorom vážnych otázok, ktoré je potrebné riešiť v oblasti etiky, zodpovednosti a precíznosti pri vývoji AI.
