Psychologička Mária Kopčíková: O starostlivosti o rodičov a výzvach, ktoré prináša
Pred viac ako pätnástimi rokmi sa psychologička Mária Kopčíková rozhodla, že v starobe bude opatrovať svojich rodičov doma. Pri prestavbe svojho domu s manželom mysleli na to, aby pre jej rodičov vytvorili vhodné podmienky. Pripravili pre nich izbu s kúpeľňou a priestranným sprchovým kútom, aby sa starostlivosť o nich uľahčila. Otec však ochorel na mozgovú mŕtvicu a plány sa zmenili. Napriek tomuto odhodlaniu sa ukázalo, že o rodičov sa len tak postarať nedá.
Mária opisuje, ako ju zasiahla skutočnosť, že musela umiestniť otca do hospice, a hovorí: „Dôležité pre mňa bolo povedať si, že sme urobili maximum. Zvyšok vo mne stále doznieva.“ Rovnako sa vyrovnáva aj so smrťou svojho otca v hospici.
V súčasnosti sa Mária stará o svoju 91-ročnú mamu, ktorá je plne odkázaná na pomoc a opateru. „Naša situácia sa zmenila. Moja mama ma už nemusí vychovávať a ja ju nemusím o ničom presviedčať. Môžeme si užívať nádherné spoločné chvíle. Dôraz kladiem na to, čo je tu a teraz,“ hovorí Mária.
Každodenné výzvy starostlivosti
V rozhovore podrobne opisuje svoj bežný deň a efekt, ktorý má na ňu pomoc opatrovateľky, a zdôrazňuje, ako sa jej podarilo nájsť rovnováhu medzi prácou a starostlivosťou o matku. Na začiatku dňa sa Mária zameriava najmä na seba a zvieratá, po čom nasledujú rituály spolu s matkou. Ich dni sú vyplnené jednoduchými, ale cennými aktivitami ako rozhovory pri čaji alebo spoločné večere.
Opatrovateľka prichádza pred obedom a v noci, aby pomohla mame so základnými úkonmi, ako obliekanie a podávanie jedla, čo zjednodušuje Máriin deň. Mária však často čelí frustrácii z realít starostlivosti, keďže systém starostlivosti nefunguje optimálne; úradne uznaná odkázanosť matky je omnoho vyššia, ako je pravidelná podpora.
Mama doma a jej potreby
Mária vysvetľuje, že jej mama potrebuje pomoc takmer pri všetkých bežných činnostiach, pričom ona sa snaží nezasahovať do jej snahy o samostatnosť. „Niekedy se pýta, prečo jej nepomôžem, ale ja verím, že je dôležité, aby sa snažila robiť veci sama, pokiaľ to je možné,“ dodáva Mária.
Okrem fyzickej starostlivosti sa snaží vnímať aj psychologický aspekt starostlivosti o seniora. Rozpráva o svojich pociťoch vyčerpanosti a vyžaduje si čas na vlastnú regeneráciu, pričom nezabúda na dôležitosť emocionálnej podpory a psychologickej stability v starostlivosti o blízkeho.
Rovnováha medzi osobným a profesijným životom
Mária sa zaoberá otázkou, ako starostlivosť o rodičov ovplyvnila jej profesijný život a ambície. Hovorí o pocitoch, keď sa cítila, že nevládze, a ako sa nikto z jej kolegov nedokáže primárne odraziť od vlastného úspechu, akým je opatrovanie rodičov. Zdieľa, ako ju jeho naša matka prekvapila svojou psychickou silou a tým, že vo svojom veku sa ešte nezačala liečiť na depresiu.
Skúsenosti a osobný rast z opatrovania pre ňu znamenajú nové pohľady na život, na opateru a oddanie voči blízkym. Opisuje, ako jej osobné výzvy a bolesti premenili pohľad na starostlivosť o mamu, a to nielen ako na povinnosť, ale aj na cennú príležitosť tráviť s ňou čas.
Záver
Mária Kopčíková predstavuje fenomén starostlivosti o seniorov v dnešnej dobe, kde sa zamýšľa nad otázkami osobného či spoločenského dôležitého. Rozhovor s ňou je pre ostatných hlbokou inšpiráciou a upozornením na fakt, že starostlivosť o blízkych je náročná, ale zároveň aj cenná súčasť nášho života.
