Nakupovanie zbrojných prostriedkov v Pobaltí
Litva, Lotyšsko a Estónsko sa v posledných rokoch pretransformovali zo zdrojov vojenskej nedostatočnosti na krajiny, ktoré si vybudovali robustné obranné kapacity. Tieto zmeny prišli po anexii Krymu a ruskej invázii na Ukrajinu, ktoré výrazne ovplyvnili krajiny na východnom krídle NATO. S cieľom zabezpečiť svoje územia a obyvateľstvo obnovili brannú povinnosť a investujú masívne do modernizácie svojich armád.
Rast zbrojných výdavkov
V súčasnosti pobaltské štáty vstupujú do vojenskej modernizácie s cieľom posilniť svoje obranné mechanizmy. Na obranu vyčleňujú značné percentá svojho HDP. Napríklad, Litva investuje na obranu 5,38 % HDP, čo predstavuje približne 4,79 miliardy eur. Lotyšsko a Estónsko tiež oznámili rekordné výdavky na obranu – 4,73 % a 5,4 % HDP, čo sú sumy okolo 2,15 a 2,4 miliardy eur.
Slovensko a jeho zbrojné výdavky
Na kontraste so spomínanými krajiny je Slovensko, ktoré investuje iba 2 % svojho HDP, pričom na obranu sa zaviazalo zvyšovať tieto výdavky podľa rozhodnutí NATO. Zatiaľ čo pobaltské krajiny majú už teraz viac ako 3 % HDP na obrannej úrovni, Slovensko sa na obranných výdavkoch nachádza až na 20. mieste spomedzi členských krajín NATO.
Výhľad do budúcnosti
Varovania pred potenciálnym ruským útokom na Pobaltie sú vážne. Lotyšský generál Kaspars Pudāns pre britský denník varoval, že Rusko by mohlo zaútočiť na pobaltské štáty do konca roka 2028, pričom upozornil na pomalú modernizáciu obranných kapacít v rámci NATO. Pobaltské krajiny, ktoré dobrovoľne zintenzívňujú svoje zbrojenie, by tak mali byť pripravené na akékoľvek hrozby a nebezpečenstvá, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku ruských ambícií.
