Hudobná esej o tom, ako sa nám pred očami mení vzťah k svetu, pamäti a ľudskosti
Nový album „Inferno” od kultových umelcov Boards of Canada, známych svojím unikátnym prístupom k inteligentnej tanečnej hudbe, otvára zložitú tému prepojenia zvukového umenia a našej existencie v nestabilnej, hyperprepojenej súčasnosti. Ich zvuková stopa sa stáva akýmsi zrkadlom, ktoré odráža zložitosti nášho súčasného vkusu, pamäti a vzťahu k životnému prostrediu.
V seriáli Album týždňa, ktorý sa zaoberá významnými hudobnými nahrávkami, je dôležité si uvedomiť, že Boards of Canada, bratia Mike a Marcus Eoin Sandisonovci, sa už od svojich detských rokov na malom severoškótskom vidieku formovali prostredníctvom experimentálnych nahrávok, ktoré kombinovali rôzne elementy zvukovej estetiky. Ich inšpirácie od raných ambientných skladieb Briana Ena, cez industriálne beaty až po novovlnenú elektroniku skupiny DEVO, sa s postupom času prehierarchizovali do jedinečného jazykového rámca.
Behom svojich tínedžerských rokov sa Sandisonovci usadili v Edinburghu, kde skúšali zachytiť zvuky a obrazy zo svojho okolia pomocou lacného hifi vybavenia, vrátane kazetových rekordérov a videorekordérov. Tieto experimenty im dovolili transformovať chaotické vnímanie zvukov do koherentnej hudobnej formy, ktorej prístup sa vyznačuje zložitými textúrami a ambientnými atmosférami.
Medzi kľúčovými udalosťami ich kariéry sa výrazne vrylo do pamäti vydanie albumu „Loveless” od skupiny My Bloody Valentine, čo malo zásadný dopad na ich estetické vnímanie. Skladby z tohto albumu boli pre Mika Sandisona transformujúcim zážitkom, ktorý formoval jeho pohľad na zvukové varianty, ktorými sa nielen zaoberali, ale aj tvorili. Album „Loveless” pre neho predstavoval dokonalosť rozladenosti a zloženia harmonických frekvencií, čo sa stávalo základom ich vlastnej produkcie.
Ich raná tvorba sa formovala predovšetkým pod vplyvom nahrávky „Play By Numbers”, ktorá vznikla už v roku 1994. Nahrávka „Twoism” z roku 1995 znamenala zlomový moment, keď ich účinkovanie ako Boards of Canada začalo prenikať medzi známych umelcov na scéne. Práve táto nahrávka ich dostala k renomovanej značke Warp Records, ktorá sa stala kolískou experimentálnej elektroniky, pričom ich jedinečný zvuk sa ocitol v príťažlivom konflikte medzi analogovou melanchóliou a znepokojivou atmosférou.
Ich album „Music Has the Right to Children” z roku 1998 bolo ich albumovým debutom, ktorý vzbudil nebývalý záujem medzi fanúšikmi aj kritikmi. S jeho zvukovou štruktúrou, ktorá sa opierala o downtempo základy, ale bola treba obohatená o bizarné melodické slučky a analógové textúry, sa dokázalo preniknúť hlboko do hláv poslucháčov. Ako umelci, ktorí sa neboja experimentovať, zostali pre spoluprácu s rôznymi elementmi zvukového umenia, čím vytvorili atmosféru, ktorá vyniká vo svete pamäte a introspekcie.
V konečnom dôsledku je „Inferno” novinkou, ktorá sa stáva jedným z mnohých kameňov úrazu v diskusii o zvukových transformačných procesoch a ich zmysluplnosti vo vzťahu k našim každodenným existenciám. Boards of Canada sa nikdy nebáli ponoriť do temných hlbokých zvukov, ktoré spôsobujú dezorientáciu, no bez nich sa naše vnímanie o zvukovej realite zdá byť nedokonalé.
