SMERUJE EURÓPSKA ÚNIA K OBCHODNEJ VOJNE S ČÍNOU?
V poslednom čase bol samit Európskej únie dôležitým bodom, kde sa otvorila debata o významnej zmene obchodných vzťahov s Čínou. Premiérom Róbertom Ficom a ďalšími lídrami EÚ sa čoraz viac diskutuje o tom, ako čínsky prístup k obchodu vnímajú ako hrozbu pre európsku konkurencieschopnosť. S týmto rastúcim pocitom sa pred Európskou úniou objavuje otázka, či nepríde k radikálnemu sprísneniu obchodných vzťahov a aké následky to môže mať.
Podľa odborníkov sa čínska politika voči medzinárodným obchodným praktikám stala predmetom ostrej kritiky, najmä pokiaľ ide o vysoké štátne dotácie, ktoré Čína poskytuje svojim firmám. Tieto opatrenia viedli k tomu, že čínske výrobky sú na trhu výrazne konkurencieschopnejšie, čo mnohí európski lídri považujú za neférové a nezrovnalosti v obchode. Francúzsky prezident Emmanuel Macron dokonca označil otázky globálnych obchodných nerovnováh ako jednu z najdôležitejších tém na samite G7.
V minulých rokoch sa vzťahy medzi EÚ a Čínou stali napätými. Čínska propaganda počas pandémie a narastajúci ekonomický nátlak voči tým, ktorí pociťujú silné väzby k Taiwanu, zásadne poškodili obraz Číny v očiach európskych krajín. Na miesto vidiny obrovského a jednoduchého trhu sa dostáva realita, v ktorej má Európa skutočne obmedzovať svoju závislosť od Pekingu.
Zaznamenáva sa preto aj trend, kde európski lídri naberajú odvahu postaviť sa Číne tvárou v tvár a otvára sa diskusia o potenciálnej obchodnej vojne. Takáto eskalácia by mohla mať hlboké následky nielen pre obchodné vztahy, ale aj pre celkovú ekonomickú stabilitu v regióne.
DRUHÝ ČÍNSKY ŠOK
Skoršie nespokojnosti s obchodnými praktikami Číny nie sú ničím novým. Odvtedy, ako sa Čína stala členom Svetovej obchodnej organizácie v roku 2001, sa už dlhé roky hovorilo o potreba ~stabilizovať~ rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov na trhu. Čína už roky vyváža do EÚ omnoho viac, ako naopak, čo vedie k obrovskému obchodnému deficitu. Situácia sa ešte viac zhoršila, keď čínsky export narastal, zatiaľ čo európsky bol na poklese.
V poslednom období sa situácia ďalej vyostruje, pričom mnoho odborníkov hovorí o fenoméne, ktorý sa nazýva „druhý čínsky šok“. Po tom, ako Čína vstúpila do WTO, došlo k masívnemu zhoršeniu konkurencie v oblastiach s nižšou pridanou hodnotou. Teraz sa Čína snaží presadiť aj v odvetviach, ktoré tradične dominovali európske firmy, pričom začína vyvíjať vlastné technológie.
Jedným z najzreteľnejších príkladov sféry, ktorá bola zasiahnutá, je automobilový sektor. Čína sa stala najväčším svetovým vývozcom automobilov. Zatiaľ čo v roku 2020 vyviezla približne 1 milión áut, v roku 2025 sa toto číslo zvýšilo na 7 miliónov. Tento nárast je už viditeľný nielen v počte áut, ale aj v technologických inováciách, ktoré čínske automobilky začínajú ponúkať.
Čelíme tak zásadnej situácii, v ktorej môže EÚ čeliť hlbokému prehodnoteniu svojich hospodárskych a obchodných priorít vo vzťahu k Číne. Výzva tohto „druhého čínskeho šoku“ by mohla mať ďalekosiahle dôsledky pre postavenie Európy ako významného globálneho hráča, ak sa nezmení prístup k obchodným vzťahom a nezavedú sa účinné protiopatrenia voči rozporným praktikám čínskeho trhu.
