Chlad skutočne zabíja viac ako teplo: Aké sú dôsledky globálneho otepľovania?
V súčasnosti sa čoraz viac hovorí o extrémnych teplotách a ich vplyve na zdravie obyvateľstva. Napriek tomu, že horúčavy počas leta spôsobujú viditeľné úmrtia, realita je komplexnejšia. Štúdie ukazujú, že chlad je v skutočnosti zodpovedný za viac úmrtí ako teplo, čo sa niekedy míňa s verejným vnímaním klimatických zmien.
Napríklad vo Španielsku došlo v dôsledku nedávnych horúčav k úmrtiu 327 ľudí, zatiaľ čo vo Francúzsku sa hlásilo 55 mŕtvych z podobných dôvodov. V lete 2003 zaznamenala Európa približne 70-tisíc nadmerných úmrtí v súvislosti s teplom, pričom najväčší počet obetí bol vo Francúzsku, kde zomrelo okolo 15-tisíc ľudí. Tento trend sa opakoval aj v lete 2022 s takmer 62-tisíc úmrtiami v dôsledku vysokých teplôt, pričom najviac obetí bolo v Taliansku, Španielsku a Nemecku. Isté je, že vysoké počty úmrtí súvisiace s teplom sú problematické, no v zásade by sme nemali ignorovať ani smrteľný dopad chladu.
Dôsledky klimatických zmien na úmrtnosť
Napriek častým tvrdeniam, že globálne otepľovanie môže zmierniť počet úmrtí spôsobených chladom, sú modely, ktoré ukazujú opak. Zatiaľ čo otepľovanie môže aj nielen mírne znížiť úmrtia súvisiace s chladom, dramaticky nárast úmrtí spôsobených extrémnym teplom znamená, že celkový počet úmrtí sa pravdepodobne zvýši.
Aká je ideálna teplota pre ľudí?
Odporúčania týkajúce sa ideálnej teploty pre človeka často vychádzajú z výskumov, ktoré analyzujú teplotu minimálnej úmrtnosti, pri ktorej dochádza k najnižšiemu počtu kardiovaskulárnych úmrtí. Táto ideálna teplota sa líši v závislosti od miestnej klímy a zvyknutí obyvateľstva. Štúdia publikovaná v časopise Nature zistila, že teplota minimálnej úmrtnosti kolíše medzi 12 a 32 stupňami Celzia, pričom pre Slovensko sa odhaduje na niečo okolo 18 stupňov.
Výzvy súčasnosti a budúcnosti
Súčasná klimatická kríza nedáva priestor na podceňovanie vplyvu teplôt na zdravie populácie. Hoci chlad môže byť častejšou príčinou úmrtí počas celého roka, globálne otepľovanie a s ním spojené častejšie vlny horúčav môžu mať devastujúce účinky, ktoré sa nedajú ignorovať. Pre zraniteľné skupiny, ako sú starší ľudia alebo jedinci s už existujúcimi zdravotnými problémami, je dôležité, aby sa od nadmerného tepla chránili a aby bol garantovaný prístup k ochrane pred extrémnymi teplotami.
Prípadná potreba zmien legislatívy, ochrany zdravia a politických opatrení sa teda stáva urgentnou témou. Rozhodnutia a reakcie na zmenu klímy budú zásadné pre zachovanie zdravia a života v nadchádzajúcich rokoch.
