Herečka Milly Alcock: Bolest a Supergirl v jednom filme
Dominika Chrastová v článku zverejnenom v Denníku N predstavila herečku Milly Alcock, ktorá sa vo svojej najnovšej úlohe v filme Supergirl snaží pretaviť svoju osobnú bolesť do výkonu na plátne. Tento film, aj keď sa dotýka ťažkých tém, trpí nedostatkom kvalitného scenára, ktorý mu mohol priniesť väčšiu hĺbku a presvedčivosť.
V úvode príbehu sledujeme Kariu Zor-El, známejšiu ako Supergirl, ktorá sa nijako nedokáže adaptovať na svoj nový pozemský život. Jej útulným domovom je retro vesmírny karavan, pripomínajúci chaotickú internátnu izbu, ktorá sa stáva symbolom jej vnútorného zmätku. Zdá sa, že Kara je zamknutá vo svete svojich depresívnych myšlienok a potláčaných traumat, pričom odmieta akúkoľvek pomoc od okolia a čelí pocitom beznádeje.
Až do polovice filmu ostáva jej trauma neobjasnená, pričom sa Karina apatická povaha nezlepšuje ani po stretnutí s odhodlanou tínedžerkou Ruthye, ktorá je ochotná riskovať všetko, aby našla pomstu za smrť svojej rodiny. Ich cesty sa pretnú, v čase keď je zlomový moment blízko, avšak správne vykreslenie emocionálnej hĺbky scény sa vďaka slabému scenáru nedarí dosiahnuť.
a
Režisér sa pokúsil zakomponovať do vyrozprávania Milly Alcockove osobné traumy do psychológie Supergirl, no výsledok je skôr sklamaním. To, čo by mohlo byť silným dramatickým prerozprávaním, sa zúžilo na povrchné zobrazovanie psychickej bolesti a vnútorného boja. Príbeh, ktorý si zaslúžil hĺbku a výnimočnosť, sa ocitol na prahu banality, kde sa nedarí zasiahnuť diváka tak, ako by sme očakávali od superhrdinského žánru.
Jednotlivé scény, ktoré mali za úlohu vybudovať napätie a emocionalitu, vynikajú len v osobných momentoch Milly, avšak bez kvalitného scenára nemôžu dostatočne prežiť. Zatiaľ čo jej výkon ako herečky je silný, skutočný dopad filmového diela sa stráca v rýchlej nadväznosti na nedostatočne rozpracované postavy a ich vnútorné konflikty.
Ako sa Supergirl snaží znovu objaviť svoju identitu a prijať traumu, diváci zostávajú rozporuplní. Nie všetko je zlato, čo sa blyští, a film Supergirl sa tak stáva niečím, čo sa s ťažkým srdcom obdivuje, no ťažko sa mu odpúšťa nedostatočná profundita v storytellingu.
