Ficizmus: Kríza mužskosti na Slovensku
Environment malých miest a dedín na Slovensku predstavuje hlavný inkubátor psychického zdravia. Napriek pokrokom v oblasti rodovej citlivosti, ktoré sa snažia podporovať kultúrne a spoločenské hodnoty, ostávajú v slovenskej spoločnosti prežívajúce stereotypy, ktoré signalizujú krízu mužskosti. Tento problém sa zvlášť prehlbuje v súvislosti s vysokými štatistikami domáceho násilia voči ženám, ktoré nedávno vyvolali vášnivú diskusiu, najmä po tragickej vražde manželky v Gelnici.
V prípade takýchto udalostí sa objavujú stokrát počuté frázy ako „žena v obývačke znamená dlhú reťaz z kuchyne“ alebo „ak neudrieš, nevie, že ju ľúbiš“, či „ženu keď zbiješ, akoby si roľu pohnojil“. Tieto heslá sú ikonu tradičných rodových vzorcov, ktoré sa zdajú byť nepopierateľne prítomné aj v súčasnej politike, exemplifikovanej koalíciou Roberta Fica.
Je evidentné, že koaliční poslanci, označovaní ako „zlatí chlapci“, sa radi asociujú s verejnými osobnosťami ako Andrew Tate, ktorý je považovaný za sexuálneho predátora, a ich správanie ako aj jazyk, ktorý používajú, prispievajú k zhoršovaniu ženských práv. Prípadne, ak podporujú notoricky známe postavy ako Jeffrey Epstein, zneli len sprosté vtipy na adresu žien, pričom zmienka o sexuálnych zločinoch a sexuálnom násilí je len okrajová.
Signifikantná je aj pasivita ženských hlasov v tejto koalícii, ktorú mnohí považujú za dostatočne silnú na to, aby sa postavili za prerod v odchýlkach od tradične udržovaných vzorcov chovania. Spätne, postgelnické mlčanie mužov a žen v politike ukazuje na hlboké emocionálne úbožstvo a nevedomosť, ak nie je prítomná ochota čeliť realite domáceho násilia.
Doterajšie diskusie o slovenskom zaostávaní, ktorá zahŕňa nedostatok preventívnych psychologických programov a vzdelávania v oblasti rodovej citlivosti, naznačujú, že spoločnosť sa stále nachádza na križovatke, kde miera doma zastúpeného násilia a kultúrnych predsudkov ostáva problematická. Rozpad tradičných hodnôt a podpora progresívnejších politík je nutná, aby sme čelili krízam mužskosti a pomohli zmeniť paradigmu vnímania žien a mužov v slovenskej spoločnosti.
Prepojenie duševného zdravia a hodnotových vzorcov v oblasti rodovej terapie nemusí byť príkladom presnosti, ale skôr volaním po sociálnych a ekonomických opatreniach, ktoré sú potrebné na to, aby sa zmenilo najvražednejšie prostredie pre ženy—ich vlastný domov.
