Slovensko by malo investovať do klimatickej odolnosti 800 miliónov eur ročne
V súčasnosti sa klimatická odolnosť stáva čoraz väčšou prioritou nielen pre ochranu prírody, ale aj pre ekonomické zabezpečenie krajín. Hlavný ekonóm ING, Carsten Brzeský, upozornil, že vlny horúčav v lete 2026 by mali pre európskych politikov slúžiť ako „budíček“, pretože opakované horúčavy ovplyvňujú produktivitu práce, zvyšujú náklady na energiu, poškodzujú infraštruktúru a prehlbujú ekonomické straty firiem.
Podľa správy poisťovne Allianz sa Slovensko nachádza v skupine krajín, ktoré sú najviac zasiahnuté klimatickými zmenami. Prognózy naznačujú, že do roku 2030 môžu spomínané vlny horúčav spôsobiť snižovanie hrubého domáceho produktu o 5 až 7 percent. Tieto čísla sú alarmujúce a naznačujú, že vláda by mala prevziať aktívnu úlohu v prevencii týchto negatívnych dôsledkov.
Investície do klimatickej adaptácie sa v súčasnosti presúvajú z kompetencií ministerstiev životného prostredia do rúk ministerstiev financií a hospodárstva. Európska komisia odhaduje, že na potrebnú adaptáciu miest, energetických sietí a priemyslu bude potrebné investovať až 70 miliárd eur ročne. Pre Slovensko to znamená potrebu vynaložiť 788 miliónov eur ročne na riešenie týchto problémov.
Kým vládne úrady ešte len začínajú rozpoznávať závažnosť tejto situácie, mnohí občania už cítia dopady zmien počasia vo svojich peňaženkách. Mnohí z nich sa ocitajú v situáciách, kedy sú nútení zvyšovať svoje výdavky na energie ako aj na zabezpečenie základných životných potrieb, ktoré sa kvôli klimatickej kríze stávajú čoraz drahšími.
Vláda, podľa premiéra Roberta Fica, tvrdí, že na ochranu zamestnancov a ich pracovných podmienok by mali dohliadať odborári a zamestnávatelia. Avšak situácia si zaslúži aktívnejší prístup aj na úrovni verejnej politiky, ktorého cieľom by malo byť ochrana nielen zamestnancov, ale celej národnej ekonomiky.
V tejto súvislosti je dôležité, aby občania začali otvorene diskutovať o týchto otázkach a ich dopadoch. Ako sa vás dotýkajú horúčavy a sucho vo vašej každodennej existencii? Slovensko čelí krízovým výzvam, a je na nás, aby sme prostredníctvom aktívneho zapojenia a dialógu iniciovali potrebné zmeny.
