Kaša naša, boršč vaš. Ako fotograf Peter Župník pátral na Ukrajine po koreňoch svojho otca
Pri našej ceste do ukrajinskej dediny Moloďatyn, ktorá sa nachádza v malebnej Ivano-Frankivskej oblasti, sme sa s fotografom Petrom Župníkom vydali na dobrodružstvo za poznaním histórie jeho rodiny. Cesta, ktorú sme absolvovali, bola plná výziev, pričom nám trvalo necelú hodinu pohodlne prejsť desať kilometrov po rozbitých asfaltkách, obklopení majákmi a jamami. Miestni obyvatelia tvrdili, že sme v koncovej dedine, no ako to už na Ukrajine býva, nemuseli mať pravdu.
Moloďatyn má aktuálne približne 1800 obyvateľov, no nie je jednoznačné, koľko z nich sa rozhodlo emigrovať, či už do iných oblastí Ukrajiny alebo do sveta. Z celkového počtu sa odhaduje, že je tu približne 500 domov, z ktorých mnohé sú prázdne, a navyše dva cintoríny, na ktorých je pochovaná Petrova babka. V dedine sa nachádza jeden kostol, avšak jediným miestom, kde si môžete zakúpiť niečo na zaplnenie žalúdka, je malý obchod s potravinami, ktorý ponúka pivo, vodku a koňaky v hojnom množstve.
Pri našom príchode do dediny sa predavačka v obchode snaží pomôcť a pre telefonát s miestnou starostkou sa opýtala, či o Petrovi Župníkovi niečo vie, no bez úspechu. Vjazd do Moloďatyna pripomínal scény z postapokalyptického filmu, ako svedectvo o prežívajúcej kultúre, ktorá odoláva času a nepriazni osudu. Napriek tomu, že sme nenašli príbuzných Petra, jeho pátranie po koreňoch pokračovalo, obohacené o spomienky, fotografie a príbehy, ktoré prežili generácie.
Naša cesta za poznaním sa stala nielen osobným výskumom, ale aj reflexiou o tom, aké dôležité sú rodinné korene a odkazy predkov. Peter si pri pohľade na fotografie svojho otca a jeho príbuzných uvedomil, že každý príbeh, ktorý mu bol odovzdaný, nesie náboj histórie a identity, ktorá je zasadená do krajiny, ktorá sa dnes snaží postaviť na nohy po vojne a krízach.
