Transformácia prostredia na Luníku IX: Deti utvárajú svoj voľný čas
V košickej lokalite Luník IX sa v piatok popoludní zbehlo množstvo detí pred komunitným centrom. Ich smiech a krik znepríjemňovali pokojnú atmosféru sídliska, keď sa nadšené skupinky hemžili okolo panelákov. Tieto deti sa zapojili do divadelného workshopu, ktorý viedli lektori z New Yorku, z Dramatic Adventure Theatre. Učiteľky deťom predkladali úlohy a zoznámili ich s novými technikami, ktoré sa nielen naučili, ale aj hneď aplikovali pri príprave vlastných inscenácií.
Jedna z divadelných aktivít začala otázkou „What do I have in my hand?“ od lektorky Christene, ktorá pobádala deti, aby si predstavili imaginárny predmet, pričom jedno z detí okamžite zakričalo, že ide o loptu. Na jej podnet si deti začali „loptu“ hádzať medzi sebou, pričom ich spontánna interakcia vyjadrovala ich chuť a nadšenie tvoriť.
Workshop bol súčasťou letného tábora Luník CoLab, ktorý organizovala sociálna dizajnérka Tereza Sejková. Tento tábor sa snažil poskytnúť deťom a mladým ľuďom z miestnej komunity viac možností na aktívne trávenie času, tvorbu a vzdelávanie, k čomu má väčšina detí z majority prístup. „Pre deti z majority existuje množstvo programov, avšak pre rómske deti je ich poväčšine málo,“ poznamenáva Sejková, pričom zdôrazňuje, že táto iniciatíva má byť zábavná a vzdelávacia.
Hlavným cieľom workshopov bolo zapojiť deti do participatívnej činnosti, prostredníctvom ktorej sa snažili premeniť vonkajší priestor komunitného centra. Deti sa podieľali na tvorbe lavičiek a tieniacich konštrukcií, čím sa naučili hodnotu tímovej práce a dôležitosť prostredia, v ktorom žijú.
Tento projekt nielenže prispel k rekultivácii prostredia, ale v minulom roku bol ocenený druhým miestom v súťaži New European Bauhaus, ktorá podporuje iniciatívy zamerané na prepojenie udržateľnosti, estetiky a inklúzie.
Deti vyjadrujú svoju kreativitu
Na divadelnom workshopu sa zúčastnila aj jedenásťročná Leila, ktorá najviac obdivovala scénku, v ktorej stvárňovala policajtku. Puštila sa do dramatických situácií, v ktorých chytala zločincov. Týmto spôsobom sa deti nielen zabávali, ale získavali aj nové zručnosti, zatiaľ čo vytvárali atmosféru, ktorá ich uvoľnila a motivovala pri hereckých výkonoch.
V Luníku IX sa tak deti naučili, že aj z úplne bežného prostredia môžu urobiť niečo výnimočné. Spojením umeleckých článkov a aktivít sa pretvorilo nielen ich bezprostredné okolie, ale aj ich postoj k vlastným schopnostiam a identite. Týmto spôsobom sa tieto deti z Luníka IX stali aktívnymi účastníkmi vo vlastnej komunite.
