Mám manžela, akého by ocenili mnohé ženy. Ale náš vzťah už nie je, čo býval. Dá sa ešte zachrániť?
Od začiatku vzťahu prešlo viac než dvadsať rokov. Mám skvelého manžela, ktorý je skutočne spoľahlivý. Nikdy nebol neverný, nepije alkohol a nie je agresívny. Starostlivosť o rodinu mu nie je cudzia a vždy je ochotný pomôcť. Keď sa rozprávame s priateľkami o ich partneroch, uvedomujem si, že by mnohé ženy ocenili muža ako je on. Napriek tomu, pocit viny, ktorý ma už dlhú dobu sprevádza, stále narastá.
V súčasnosti však mám problém s tým, že sa necítim ako jeho partnerka. Naše večery sú väčšinou veľmi tiché a nudné. Sedíme vedľa seba na gauči, obaja s telefónmi v rukách, sledujeme seriály, ale chýbajú tie dôležité osobné interakcie. Niekedy ma prekvapí, že si ani nepamätám, kedy ma naposledy objal bez akéhokoľvek dôvodu. Tieto situácie ma vedú k zamysleniu, že niečo vo vzťahu nie je v poriadku.
V práci mám kolegu, s ktorým sa občas stretávame na káve. Nemáme medzi sebou žiadny romantický vzťah a ani to neplánujem, no aj tak sa niekedy pristihnem, že premýšľam o nejakých dôležitejších veciach, ktoré mi s mojím manželom chýbajú. Mám dojem, že môj manžel, hoci je skvelý v mnohých ohľadoch, mi už nedáva to, čo som kedy cítila, že mi poskytoval.
Začínam sa pýtať, či by sme mali urobiť krok vpred. Mohli by sme sa aj pokúsiť o terapiu, ktorá by nám mohla pomôcť prekonať túto krízu vo vzťahu. Možno by sme sa mali opäť naučiť rozprávať a objavovať, čo sme kedysi v sebe mali. Je to dôležité pre to, aby sme obnovili našu blízkosť a intimitu. Ak sme spolu prežili toľko rokov, stojí za to bojovať za to, čo sme vybudovali.
Priznávam, že mám obavy. Ako by sme sa mohli vrátiť späť z tejto emocionálnej prázdnoty? Musíme začať byť otvorenejší a komunikatívnejší. Možno sa postupom času podarí obnoviť teplo a lásku, ktoré sme mali na začiatku nášho manželstva. Verím, že sa nám to podarí, ak obaja budeme súhlasiť, že je potrebné zmeniť niektoré naše zvyky a znovu sa zamerať na to, čo je v našom vzťahu skutočne dôležité.
