Biskup Ján Vojtaššák a jeho blízkosť k Hlinkovej garde: kontroverzné pozadie blahorečenia
Biskup Ján Vojtaššák, prominentná postava spišskej diecézy, sa stal predmetom diskusií ohľadom svojho členstva v Hlinkovej garde, polovojenskej organizácii, ktorá sa zhoršila v radikalizme počas slovenskej de facto autonómie a následného štátu. Jeho meno sa objavilo v oficiálnych publikáciách, ktoré informovali o jeho vstupe do Hlinkovej gardy 7. decembra 1939. Táto správa, zverejnená Denníkom Slovák, v ktorom sa vyzdvihovala morálna autorita biskupa, naznačila, že jeho členstvo by malo podporiť zaujímavosti organizácie, čím by sa povzbudila angážovanosť členov gardy.
Vojtaššák nebol len pasívnym pozerateľom; počas svojej kariéry vykonával aj aktívne činnosti, ktoré svedčili o jeho podpore ľudáckého režimu. Historici, ako napríklad Miloslav Szabó z Univerzity Komenského, poznamenávajú, že v časoch vzniku Slovenského štátu medzi rokmi 1938 a 1939 sa prevládalo medzi duchovnými vstupe do Hlinkovej gardy, a to aj napriek neskoršiemu zrušeniu povinnej účasti v decembri toho istého roka, ktorého sa Vojtaššák, ako 62-ročný, už nemusel obávať.
Skutočné dôkazy o jeho členstve v Hlinkovej garde sú však nejasné. Historik Ján Hlavinka zdôrazňuje, že pre jeho zapojenie neexistujú presné dokumenty, a je možné, že ide o propagandu zo strany organizácie. Napriek tomu je fakt, že Vojtaššák mali sympatizoval s ideológiou Hlinkovej gardy a s celým režimom, bol podpredsedom Štátnej rady a verejne podporoval politické snahy Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS).
Tento politický kontext skomplikoval snahy katolíckej cirkvi o jeho blahorečenie, ktoré bolo zamerané na jeho zobrazenie ako mučeníka, prenasledovaného komunistami. Po predchádzajúcom zastavení procesu blahorečenia zo strany Vatikánu sa v súčasnosti proces znovu posunul vpred, čím sa ukazuje, že medzi historickým prihliadaním na Vojtaššákov život a jeho kontroverznou minulosťou ostáva výrazný konflikt.
Blahorečenie, ktoré by mohlo byť zfrancúzované ako uznanie jeho duchovného úsilia, však evokuje otázky o morálnych hodnotách, ktoré biskup reprezentoval, a o roli cirkvi v slovenských dejinách v období druhej svetovej vojny. Kým cirkev sa snaží prehodnotiť a objasniť tp, Vojtaššákova história zostáva obklopená polopravdami a otáznikmi ohľadom s jeho angažovanosti v Hlinkovej garde a jeho postojom voči prenasledujú židov počas vojny.
Prechádzajúci proces blahorečenia teraz prechádza novou fázou, pričom otázky historických interpretácií a faktov zostávajú neuzavreté. Ako sa budú odhaľovať ďalšie aspekty jeho života a pozície, tak Vojtaššákovo dedičstvo sa ukáže ako zdroj pre čoraz väčšie diskusie o identita slovenského katolicizmu a jeho vzťahu k politickým ideológiám minulosti.
