Čo keď zistia, že som úplne neschopná? Tri príbehy úspešných ľudí so syndrómom podvodníka
Existujú jedinci, ktorí navonok pôsobia ako úspešní, inteligentní a talentovaní, avšak vnútorný pocit nedostatočnosti im bráni v tom, aby si to priznali. Uprostred úspechov sa šíri syndróm podvodníka, ktorý im nedovolí osláviť svoje výhry tak, ako si zaslúžia. Ako sa vlastne žije ľuďom, ktorí sa permanentne podceňujú?
Dvadsaťštyriročná Anna, študentka lekárskej fakulty a pracujúca zdravotná sestra na psychiatrii, sa sama pristihuje, ako sa neustále porovnáva s ostatnými a pochybuje o svojich schopnostiach. Napriek tomu, že má za sebou množstvo úspechov, sama nedokáže doceniť svoju prácu a talent. Práve naopak, znevažuje ich. V rámci nášho rozhovoru dokonca uvažovala, či naozaj zápasí so syndrómom podvodníka alebo či je to všetko len v jej hlave.
Priznanie si, že človek znevažuje svoje dosiahnuté úspechy, idúce ruka v ruke s pocitom, že je v skutočnosti prehnane nadaný, je podstatou tohto psychologického fenoménu. Anna sa nedokáže tešiť z výhier, pretože jej rodina v minulosti vzbudzovala dojem, že si nikdy nemala príliš dobre počínať. Napríklad, keď vyhrala súťaž na základnej škole, doma to nikto neocenil. Spomína si, ako po ťažkej skúške jej otec povedal, že sa na takú školu dostane každý. Takéto slová jej dodávajú len ďalšie pocit viny a nedostatočnosti.
Vostantej Anninej situácii je jasné, že jej myšlienky sú nezaložené na reálnych hodnotiach, ale na vnútorných presvedčeniach, ktoré si sformovala na základe vonkajších podnetov. Čas strávený v psychológii jej umožňuje získať cenné poznatky o tom, ako si sebapohŕdanie a nedôvera môžu vyžierať psychológiu jednotlivca.
Práca na psychiatrii vám tiež otvára oči o vážnosti duševného zdravia a dynamiky medzi úspechom a osobnými pocitmi. Vo svojej roli sa snaží aj predsedať tomu, aby iní, ktorí čelili podobným pocitom, porozumeli mladému pokoleniu a duševným problémom v ich prostredí. Anna zjavne nosí v sebe hĺbku nevysloveného, a jej schopnosti sú zjavné, ich osvetlenie však ostáva zatienené nedostatkom vnútornej viery a vonkajšou kritikou, ktorú zažívala vo svojich mladších rokoch.
V podstate syndróm podvodníka nie je diagnózou, skôr vyjadruje určité psychologické videnie, ktoré ovplyvňuje nielen to, ako jednotlivci vnímajú samých seba, ale aj ako prežívajú svoje úspechy a odvodzujú hodnotu svojho bytia. Dôležité je, aby si uvedomili, že úspech nie je len produktom šťastia či náhody, ale predovšetkým ich vlastného úsilia, a nakoniec, to je to, čo by mali oslavovať.
