Ilúzia plánovania v podaní prezidenta Pellegriniho
Plánovaná ekonomika, ktorú prezident Peter Pellegrini ospevuje v kontexte čínskej politiky, sa ukazuje ako nedosiahnuteľný ideál v demokratickej spoločnosti, ale akceptovateľný koncept pre režimy s autoritárskymi tendenciami. V tejto diskusii o ekologickej, technologickej a investičnej budúcnosti Slovenska je dôležité upozorniť na fakt, že Pellegrini vo viacerých situáciách priamo napodobnil naratívy čínskej komunistickej propagandy, čo naznačuje jeho bezuzdné prijímanie ideológie bez kritického preskúmania.
Obzvlášť zarážajúce sú jeho výroky, ktoré sa javia ako bezhlavé prijímanie čínskych päťročných plánov ako pozitívneho modelu, a jeho nostalgické vzdychanie po socialistickej ére, ktorú označil za zlyhanie bez rozobratia skutočného významu týchto slov. Pritom by sme mali pamätať, že obdobie rokov 1918 až 1938 patrilo Československu medzi dvadsať najvyspelejších krajín sveta, čo vrhá tienenie na Pellegriniho cieľ na „opätovné oživenie plánovania“ a vyzdvihovanie konceptov, ktoré sa už ukázali byť neúčinné a neudržateľné.
Odborníci na ekonomiku aj medzinárodné vzťahy varujú pred nebezpečenstvom sledovania čínskych investičných stratégií bez adekvátneho právneho a etického rámca. Dôsledky tohto bezhlavého postupu môžu mať za následok nielen narušenie ekonomiky, ale aj degradáciu demokratických princípov v krajine. Pellegriniho nezmyselný optimizmus voči čínskym technológiám je znepokojujúci, najmä ak sa vezmú do úvahy negatívne dôsledky čínskeho autoritárskeho modelu na slobodu a transparentnosť.
V tejto situácii je omnoho zásadnejšie, aby politické elity zvážili osvedčené prax a odborné podklady pri formulácii ekonomických stratégií, skôr než slepo podliehať charizmatickým lídrom a ich populárnym, ale de facto neudržateľným ideám. Akýkoľvek pokus o znovuzavedenie plánovanej ekonomiky v súčasnej dobe by mal byť predmetom vážnej diskusie a hodnotenia, nie jednoduchou rhetoricou, ktorá odráža túžbu po moci bez skutočnej vízie pre budúcnosť Slovenska.
