Nezabíjam úbohé práčky, ale cisárovné, povedal Luigi Lucheni a prebodol Sisi pilníkom
Taliansky anarchista Luigi Lucheni si v roku 1898 poznamenal do denníka: „Ako rád by som niekoho zabil – ale musí to byť niekto naozaj veľmi dôležitý, aby o tom písali noviny.“ Za obeť si viac-menej náhodne vyhliadol rakúsku cisárovnú a českú kráľovnú Alžbetu Bavorskú, manželku cisára Františka Jozefa I.
Keď sa 10. septembra 1898 v Ženeve ponáhľala na parník, prebodol jej srdce pilníkom.
Lucheniho čin bol súčasťou rozsiahleho fenoménu, ktorý sa dnes označuje aj ako prvá vlna terorizmu. Pokrývala obdobie zhruba od polovice 19. storočia až do prvej svetovej vojny a jej aktéri cielili predovšetkým na hlavy štátov či podobne vysoko postavené osobnosti. Spravidla ich motivovali radikálne ľavicové, prípadne nacionalistické idey, ktoré však často skôr maskovali chorobnú túžbu osobne vyniknúť.
Situácia sa vtedy stávala kritickou. Výpočet významných obetí atentátov v období 1890 – 1901 zahŕňa napríklad amerického aj francúzskeho prezidenta, španielskeho premiéra, cisárovnú Alžbetu alebo talianskeho kráľa Umberta I. Anarchisti v Paríži podnikali bombové atentáty na burzu, divadlá či na kaviarne. Krajinou s najväčšou koncentráciou teroristických útokov však bolo cárske Rusko.
Pilníkom do srdca za lepší svet
Alžbetu v čase útoku sprevádzala len dvorná dáma, grófka Irma Sztáray. Cisárovná síce cestovala inkognito, ale jej príchod zaznamenali jedny ženevské noviny. A vrah poznal Alžbetinu podobu – nielen z tlače –, pretože ju údajne už dávnejšie videl v Budapešti.
