Matka opisuje smrť dcéry s anorexiou: Mala 36 kíl a zápal pľúc, lekárka ju poslala domov
Dcéra Evy Markovičovej Nikola zomrela v apríli vo veku 21 rokov. Na konci života pri výške 167 centimetrov vážila približne 36 kilogramov. Príčinou úmrtia nebola primárne mentálna anorexia, ale zápal pľúc, ktorý jej telo nezvládlo. Matka v rozhovore opisuje priebeh poruchy príjmu potravy aj to, v čom podľa nej zlyháva systém zdravotnej starostlivosti.
Nikola, ktorú matka volala Lola, zomrela pred piatimi mesiacmi na následky zápalu pľúc. Ako pacientka s mentálnou anorexiou bola podľa matky zle liečená. Mala klasické problémy – kašeľ, bolesť na hrudi. Po telefóne jej matka povedala, aby išla k lekárke. Obvodná lekárka ju však poslala domov s tým, nech príde na druhý deň. Na druhý deň si dcéra vyžiadala röntgen. Lekári zistili zápal pľúc a dali jej na dva týždne širokospektrálne antibiotiká s tým, že ak sa to nezlepší, liečba sa predĺži ešte o týždeň.
V tom čase mala Nikola pri výške 167 centimetrov zhruba 36 kíl. Predtým bola v psychiatrickej liečebni v Bohniciach, kde jej veľmi pomohli. Domov ju prepustili koncom júna 2025 v stabilizovanom stave a boli veľmi nadšení, ako spolupracuje. Podľa matky však zlyhala následná starostlivosť, tá v Česku nie je dobrá. Lola bojovala, pila nutričné drinky, jedla dostatok jedla, dopĺňala si proteíny a vitamíny. Tentoraz bola naozaj zapálená a chcela anorexiu poraziť.
Keď obvodná lekárka poslala Nikolku domov, mala CRP 100, čo je veľmi vysoká hodnota. Nikolka bola úplne vysilená. Zápal pľúc je závažná choroba aj pre zdravého človeka. Ležala a poctivo brala antibiotiká. Lieky začali zaberať a zhruba po týždni sa jej uľavilo. Bola šťastná, že sa jej polepšilo. Nikolka vtedy žila u mojich rodičov, ja aj moja maminka sme jej hovorili, aby ešte ležala. Ona nás ubezpečila, že sa naozaj nikam neponáhľa.
Matka v tom čase bola v zahraničí, kde už niekoľko rokov pracuje. Nikolka si po dvoch týždňoch pýtala predĺženie antibiotík. Po ďalšom týždni ich dobrala. Študovala molekulárnu biológiu a makrobiológiu na Univerzite Karlovej. Chcela sa stať vedkyňou, pomáhať ľuďom a prírode. Milovala laboratórne práce, a keďže už antibiotiká dobrala, vydala sa tam. Medzitým matka stihla prenajať byt, kam za ňou mala na týždeň na Veľkú noc prísť. Nikolka v ňom mala zostať ešte mesiac a učiť sa. Do tohto bytu po liečbe antibiotikami odišla, už jej však nebolo dobre.
V nedeľu dobrala antibiotiká a v pondelok išla na laboratórne práce. Vo štvrtok sa jej už priťažilo tak, že sa v piatok ráno nechala odviezť do nemocnice. Ešte počas piatka s matkou celý deň komunikovala, o polnoci si písali. V sobotu ráno zavolali z nemocnice, že ju našli. Matka dodáva, že nerozumie tomu, prečo lekári použili slovo „našli“ – nájde sa pes pri ceste, nájde sa osoba, ktorá sa stratila. Oni našli jej dcéru na izbe bez známok života.
