Pellegriniho a Ficovo flirtovanie s autoritárskou Čínou ohrozuje budúcnosť slovenskej vedy
Európska únia sprísňuje pravidlá vedeckej spolupráce s Čínou a inými autoritárskymi režimami. Slovenská vedecká diplomacia však pod hlavičkou „zahraničnej politiky na všetky štyri svetové strany” ide opačným smerom. Dôsledky pre slovenskú vedu môžu byť závažné.
Prešiel len necelý mesiac po ceste prezidenta Petra Pellegriniho do Pekingu, počas ktorej volal po prehlbovaní akademickej a technologickej spolupráce s Čínou a slovenská zahraničná politika žala nové „úspechy” na poli vedeckej diplomacie. Ministerstvo zahraničných vecí 20. augusta, v predvečer výročia sovietskej okupácie Československa, oznámilo, že sa pripravuje na zasadnutie slovensko-ruskej medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu, ktorej aktivity na ruskej strane riadi ministerstvo vedy a vysokého školstva.
Je vhodné si pripomenúť, že na súčasného ruského ministra vedy Valerija Falkova sú uvalené sankcie EÚ v súvislosti s ruskou agresiou voči Ukrajine a jeho rolou pri spochybňovaní územnej integrity Ukrajiny v dôsledku integrovania univerzít z okupovaného Donecka a Luhanska do ruského vysokoškolského systému.
Tento vývoj podčiarkuje, že od nástupu štvrtej vlády Roberta Fica v roku 2023 sa apel na akademickú spoluprácu s autoritárskymi režimami stal pevnou súčasťou „zahraničnej politiky na všetky štyri svetové strany”. Jej výsledkom je však pokračujúce vzďaľovanie sa od európskeho mainstreamu, ktorý dávno nevníma medzinárodnú akademickú spoluprácu ako čisto apolitickú aktivitu.
Autoritárske štáty totiž vedeckú spoluprácu využívajú okrem legitímnej akademickej výmeny aj na nútený transfer kritických technológií, ktoré je možno využiť na vojenské účely, masové sledovanie obyvateľstva a obmedzovanie ľudských práv, ako aj na legitimizáciu režimu. Tento problém má aj rozmer ekonomickej bezpečnosti a ochrany konkurencieschopnosti Európy na globálnych trhoch. Únik technológií totiž znamená, že z nich nebudú benefitovať primárne európske firmy, ale napríklad práve ich čínsky konkurenti.
Zneužívaná však nie je len spolupráca v oblasti prírodných vied a techniky. Je to problém aj pre spoločenské vedy, kde sa spolupráca zneužíva na šírenie prorežimovej propagandy spojenej s potláčaním snahy o kritické bádanie, ktoré upozorňuje na problematické konanie represívnych režimov a ich predstaviteľov.
Európske inštitúcie, gro členských štátov a čoraz viac aj samotná akadémia preto volajú po vyvažovaní medzi otvorenou internacionalizáciou vedeckého výskumu a potenciálnymi bezpečnostnými rizikami, ktoré sú inherentné spolupráci s autoritárskymi režimami, ako sú Rusko a Čína.
EÚ sprísňuje pravidlá, Slovensko zaostáva
Európska únia aktívne reaguje na riziká vyplývajúce z akademickej spolupráce s autoritárskymi režimami. Na problém upozorňuje najmä stratégia ekonomickej bezpečnosti EÚ z roku 2023 a na ňu nadväzujúce Odporúčania Rady EÚ o posilnení bezpečnosti výskumu vymedzujúce hlavné princípy, ktorými by sa členské štáty mali riadiť pri hodnotení a riadení bezpečnostných rizík spojených s medzinárodnou akademickou spoluprácou.
Nosným princípom týchto dokumentov je, že hoci otvorená akadémia je v princípe prínosná a vedie k rozširovaniu ľudského poznania, akademická spolupráca v rukách autokratov môže spôsobovať ohrozenie našej bezpečnosti, a preto je nutné tieto dve hodnoty starostlivo vyvažovať.
Jedným z dôsledkov je aj to, že EÚ od začiatku tohto roka už nebude prostredníctvom programov Horizon Europe financovať projekty s vysoko rizikovými čínskymi partnermi. Ide najmä o vylúčenie čínskych výskumných inštitúcií z výskumu kritických technológií, ako sú umelá inteligencia, kvantové technológie, polovodiče či biotechnológie. Zároveň sú neprípustné akékoľvek spoločné projekty bez ohľadu na ich tému s takzvanými siedmimi synmi národnej obrany.
Sedem synov národnej obrany: Univerzity pod kontrolou čínskeho Ministerstva priemyslu a informačných technológií. Hoci ide o formálne civilné verejné univerzity, sú známe tým, že zhruba 30 percent ich absolventov sa zamestná v čínskom zbrojnom priemysle a polovica ich rozpočtov je určená na vojenský výskum. Od začiatku roku 2026 Európska komisia zakázala ich účasť na projektoch financovaných cez Horizon Europe. Univerzita Pej-chang (BUAA), Pekinská technická univerzita (BIG), Charbinská polytechnická univerzita (HIT), Charbinská technická univerzita (HEU), Severozápadná polytechnická univerzita v Sien (NWPU), Nankinská univerzita letectva a astronautiky (NUAA), Nankinská univerzita vedy a techniky (NJUST).
Táto problematika nie je neznáma ani pre štátnu moc na Slovensku. Slovenská informačná služba vo svojich výročných správach opakovane upozorňovala na snahy čínskych operatívcov prenikať do slovenského univerzitného prostredia a získavať v ňom vplyv a zároveň aj pokusy čínskych technologických firiem, ktoré pôsobia na Slovensku, o využívanie duševného vlastníctva a inovácií vo svoj prospech.
