Firmy bývajú pri zavádzaní AI málo ambiciózne, preto je veľa riešení sklamaním
„Umelá inteligencia nie je infekčná choroba. Nechytíte ju od vedľajšej firmy, ktorá ju zaviedla. Umelá inteligencia sa musí vedome implementovať,“ povedal v diskusii odborník na biznis a AI Filip Vítek.
Firmy sú ochotné priplatiť si za ľudí, ktorí majú zručnosti týkajúce sa AI. „Tie finančné rozdiely sú pomerne veľké,“ povedala Ľubica Melcerová, PR manažérka Alma Career Slovakia (predtým spoločnosť Profesia).
Ako má človek s AI začať? „Skúsiť si postaviť vlastný projekt. Začať jednoduchou úlohou aj zo súkromného života,“ poradila Eva Slobodová z O2 Slovakia.
V bratislavskom Kácečku sa vo štvrtok 17. septembra s týmito tromi hosťami hovorilo o tom, aký vplyv má AI na trh práce.
Čím majú manažéri začať, keď chcú do svojej firmy zavádzať umelú inteligenciu?
Eva Slobodová: Určite konkrétnym biznisovým problémom. Často sa stáva, že som niečo nemala vyriešené, dvadsať rokov som to nechala v „šuflíku“ a teraz to má AI vyriešiť zázrakom sama. No nie je to tak. Treba začať podnikateľským problémom – čo chcem vyriešiť, čo chcem zlepšiť. Nebáť sa zmeniť procesy. Veľa vecí aj v tých úvodných fázach adopcie je o zmene procesov.
Ľubica Melcerová: Tento rok sme prvýkrát realizovali prieskum medzi firmami, Dátový sprievodca adaptabilitou firiem, kde sme sa pýtali aj na využívanie AI. Síce 77 percent firiem povedalo, že využívajú AI, ale iba 20 percent z nich systematicky. Zvyšní nakúpili licencie, rozdali ich zamestnancom a nechali ich s tým voľne pracovať bez zadania pravidiel a systému.
Filip Vítek: Spoločnosť PricewaterhouseCoopers (PwC) skúmala, prečo firmy riešia umelú inteligenciu. Žiaľ, 82 percent firiem vstúpilo do AI s úmyslom ušetriť na aktuálnej prevádzke. Angličania na to majú výraz „same with less“, to znamená, že chcem robiť to isté, ale za menej peňazí. Len menej ako 20 percent firiem rozmýšľa o AI ako o „more with same“, teda že chcem urobiť oveľa viac, ale chcem si ponechať zdroje, ktoré mám k dispozícii.
