Učiteľka slovenčiny Hlušíková: Žiaci nevedeli, čo znamená podlizovať sa. V angličtine sa im vyjadruje ľahšie
V angličtine majú väčšiu pohotovosť a dokážu oveľa jednoduchšie vyjadriť niektoré pojmy aj pocity, hovorí o žiakoch učiteľka slovenčiny Annamária Hlušíková z bratislavského Gymnázia L. Sáru.
Annamária Hlušíková učí slovenčinu a literatúru na bratislavskom Gymnáziu na ulici L. Sáru. V rozhovore hovorí o tom, ako čitateľskú gramotnosť u žiakov ovplyvňujú sociálne siete, ako priviesť mladých ľudí k čítaniu a či majú dnes väčšiu slovnú zásobu v angličtine ako v slovenčine.
Testovanie PISA ukázalo, že 20-tisíc tínedžerov nedokáže porozumieť čítanému textu. Hlušíková vysvetľuje, čo si pod tým možno predstaviť: „Základom je, že vie vyhľadať informácie. Vie ich roztriediť. Vie nájsť informácie, ktoré sú dôležité, a aj tie, ktoré sú menej dôležité. Vyššie úrovne sú, že dokáže prečítať celý odsek v texte a vyvodiť z neho celostný význam, myšlienku. A najvyššie úrovne sú, že dokáže viacero informácií v rôznych častiach textu spojiť a potom ich aj prepojiť s vlastnou skúsenosťou a nejako ich využiť. A takisto, že dokáže vyhodnotiť text – napríklad si všimne, z akého zdroja je, a vyhodnotí jeho dôveryhodnosť.“
Na ukážke z učebnice slovenského jazyka pre deviaty ročník o pasívnom fajčení opisuje, čo by mal študent o texte vedieť povedať. „Mal by pomenovať tému textu a vyvodiť najzákladnejšie informácie a vedieť identifikovať kľúčové slová. V tejto ukážke to budú slová pasívne fajčenie a samotné fajčenie. Mal by vedieť napríklad vyhodnotiť, či je pasívne fajčenie rovnako škodlivé ako aktívne fajčenie. Alebo či pasívne fajčenie vedie nutne k závislosti. Alebo na základe čoho dospeli k tomu, že pasívne fajčenie je škodlivé,“ hovorí učiteľka.
Podľa Hlušíkovej môže študent dostať aj otázky, ktoré pracujú s konkrétnymi údajmi z textu, napríklad či považuje citovaný výskum za hodnoverný vo vzťahu k informáciám, ktoré sú v ukážke. „Môžeme sa ho opýtať na jeho skúsenosť a porovnanie,“ dodáva.
V testoch sa podľa nej otázky pýtajú oveľa zložitejším spôsobom. „Najznámejšie testové otázky na čítanie s porozumením sú: Vyplýva z textu takéto tvrdenie? Máte tam potom štyri tvrdenia, ktoré sú synonymné, čiže vety nie sú presne také, ako sú v ukážke. Preto je to náročnejšie. A veľmi náročná otázka je negatívna – teda Z textu nevyplýva, že… Dieťa pri nej musí pracovať s náročnejšími logickými operáciami,“ uvádza Hlušíková.
Učiteľka zároveň upozorňuje na rozdiel v interpretácii výsledkov: „Otázka je, či hovoríme, že dieťa nerozumie čítanému textu, alebo hovoríme, že dieťa je neúspešné v testoch zameraných na čítanie s porozumením.“
