EÚ naštvala Ukrajinu, ešte viac môže Putinovi pomôcť Trump
Tento týždeň bol plný prejavov svetových lídrov a diplomatických rokovaní. V New Yorku zasadá Valné zhromaždenie OSN a v Bruseli sa zástupcovia členských štátov EÚ dohodli na predĺžení sankcií proti Rusku, ale zároveň na vyradení dvoch miliardárov zo sankčného zoznamu.
Na oboch fórach sa ukázalo, v akom komplikovanom stave dnes je svet. OSN pôvodne mala byť o medzinárodnej spolupráci, no tá sa v prejavoch objavovala najmä ako floskula. Lídri viacerých štátov na čele s Donaldom Trumpom si na pôde organizácie vybavovali účty a posielali vyhrážky.
Individuálne záujmy zatienili aj dohodu štátov Európskej únie na predĺžení sankcií. Cynický krok Francúzska, Slovenska a Luxemburska naštval Ukrajincov.
Štáty Únie sa dohodli, že sankcie proti Rusku budú v platnosti aj ďalšie tri roky, no zo sankčného zoznamu vypadli Ališer Usmanov a Michail Fridman. Z Kyjiva preto do Bruselu odkazovali, že Vladimir Putin sa určite teší. Podľa Ukrajincov takto nepriamo ponížil Úniu a ešte aj rozdelil členské štáty.
Vyradenie oboch už dlhšie žiadalo Slovensko, hoci vláda nikdy nepomenovala konkrétne dôvody, prečo by sa to malo stať. Roberta Fica však presviedčal napríklad turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan. Za Usmanova, ktorého EÚ v roku 2022 označila za „prokremeľského oligarchu s úzkymi väzbami na Vladimira Putina“, zrejme loboval aj jeho rodný Uzbekistan, ktorý vlani Fico navštívil. Nepriamo to naznačil aj Robert Kaliňák.
Presnejšie je pomenovaná motivácia Francúzska, ktoré zrazu a prekvapivo takisto žiadalo vyradenie Usmanova. Jeho cieľom bolo dostať z väzenia v Azerbajdžane francúzskeho občana odsúdeného za špionáž. Trvalo to len deň a od azerbajdžanského prezidenta dostal milosť.
Pôsobí to cynicky a minister zahraničných vecí Lotyšska, ktoré bolo proti, to označil za nebezpečný krok v čase, keď Rusko stupňuje svoju agresivitu. Ešte nebezpečnejší krok urobil Donald Trump.
