Dron doletel, fotopasca funguje, zátarasy postavené, vzduch je čistý. Ako v Čechánkach hliadkujú do noci, aby zastavili Tarabu
Keď sa vracajú z terénu na „základňu“, je už takmer tma a pri teplote okolo šesť stupňov začína tvoriť hmla. Do lesa vyráža ďalšia časť hliadky. Informácie majú z dronu, fotopascí a mobilnej aplikácie.
Postavili sa na odpor štátu a chránia si svoj majetok. Čechánky sú časťou obce Látky na Podpoľaní, ktorú má čiastočne zaplaviť voda z veľkého plánu Tomáša Tarabu na vybudovanie prečerpávacej elektrárne Málinec – Látky.
Už vyše týždňa tam domáci hliadkujú a stavajú zátarasy na prístupových cestách vedených cez súkromné pozemky ku geologickým prieskumným vrtom. Hovoria, že chránia svoje na svojom a dodržiavanie zákonov, ktoré sú podľa nich porušované.
Dohodnúť si stretnutie s ľuďmi z OZ Čechánky nie je úplne jednoduché. Nie je to strážna služba, domobrana, ako ich kdesi v médiách nazvali, ani platený komparz. Asi najpresnejšie ich charakterizuje označenie občianska hliadka.
Väčšina z nich sú ľudia, ktorí pracujú a majú svoje povinnosti. Strážené stanovištia obchádzajú pravidelne alebo len tak, keď idú venčiť psa či keď idú skoro ráno do práce.
Právnik a predseda občianskeho združenia Tomáš Endrödy opisuje, ako si v jeden deň musel vybaviť neúčasť na pojednávaní v Bratislave, na ďalší mal neodkladné stretnutia s klientmi a vo štvrtok sa už chcel pridať k hliadkujúcim.
Do toho ešte v ten deň prišlo rokovanie zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja, kam síce neboli pozvaní, ale nemohli nevyužiť príležitosť vystúpiť pred poslancami. Do Čechánok sa vrátil až po tme a pridal sa k hliadkujúcim – a pokračoval aj v noci.
Strážia celé rodiny
Neskoro popoludní stojí tak dvanásť ľudí vo veku od 30 až do 70 rokov pred prístreškom, ktorý nazývajú centrálou. Nie všetci sú z Čechánok. Napríklad Veronika Kicková prišla z takmer sto kilometrov vzdialenej Prochote v okrese Žiar nad Hronom, pretože ju osud tejto časti Slovenska trápi.
Machavovci sú tam štyria – otec Ľubomír, mama Anna a dvaja synovia Mišo a Lukáš. Ďalší ľudia prichádzajú, pôvodní odchádzajú a neskôr sa vracajú. Niektorí domov, iní na hliadky.
Malý chlapec si priloží na oči ďalekohľad a imituje to, čo videl robiť dospelých. Pozerá sa do rozľahlej priehlbiny pred ním a na kopec za ňou. „Toto všetko by malo byť zatopené,“ ukazuje Lukáš Machava na miesta, ktoré monitoroval chlapec.
Aj napriek tomu, že z ľudí je cítiť neistota a obavy o budúcnosť, v replikách sa objavuje suchý humor.
„Chránime si svoje na svojom a zákon,“ hovoria ľudia, ktorí v noci chodia do lesa, pretože nedôverujú štátu pri plánoch na výstavbu prečerpávacej elektrárne Málinec.
