Čo je posmrtná stuhnutosť, chladnutie tela, vysychanie, tlenie či mŕtvolný vosk? Vysvetľuje súdny lekár Peter Kováč
Peter Kováč (1972) je súdny lekár a právnik, spoluzakladateľ Inštitútu forenzných medicínskych expertíz a pedagóg na viacerých univerzitách.
Kedy vieme s určitosťou povedať, že človek zomrel?
Smrť znamená, že sa nezvratne zastavilo dýchanie a krvný obeh, teda srdce, a že sa zastavili a zanikli aj všetky funkcie mozgu a mozgového kmeňa. Smrť nezasahuje všetky orgány, tkanivá či bunky naraz, nie je to ako šťuknutie vypínača. Jednotlivé orgány a tkanivá totiž dokážu rozličný čas tolerovať nedostatok kyslíka. Práve to sa využíva napríklad pri transplantácii.
Keď sa zastaví krvný obeh, telo z aeróbneho mechanizmu – závislého od kyslíka – prechádza na anaeróbny. Extrémne citlivý na nedostatok kyslíka je mozog. Ak štyri či päť minút nedostane okysličenú krv, sú nezvratne poškodené bunky mozgovej kôry, teda vyššej mozgovej činnosti. Taký človek sa však stále dá zachrániť, a síce s poškodením mozgu, ale predsa len môže na biologickej úrovni fungovať ďalej. Ostanú mu totiž zachované isté funkcie mozgu.
V odbornej literatúre sú opísané aj výnimočné prípady, keď mladí, prípadne podchladení ľudia prežili bez poškodenia mozgovej kôry aj omnoho dlhší ako päťminútový nedostatok kyslíka. Známi sú potápači, ktorí pod vodou bez následkov prežijú aj osem minút. To sú však len výnimky, obvykle ľudia bez prísunu kyslíka nad päť minút prežijú len s nejakými následkami. Odhadnúť ich vopred sa nedá, lebo nikdy nevieme, aké centrá v mozgu sú zasiahnuté. Ukáže sa to až po tom, čo sa človek preberie.
Existuje zdanlivá smrť?
Existuje čosi ako zdanlivá smrť. Prípadov, aké sa spomínajú, je v literatúre opísaných pomerne dosť. Nikdy však nešlo o zázračné zmŕtvychvstanie, ale o nesprávny postup lekárov pri stanovovaní smrti. Obvykle pre nedostatok znalostí a skúseností. Existuje totiž množstvo situácií a príčin, keď životné prejavy tela môžu byť doslova minimálne. Zdanlivo tam teda sú splnené isté kritériá smrti, ale človek v skutočnosti žije.
Takéto omyly mi pri dnešnej medicínskej technike pripadajú absurdné. EKG srdca či EEG mozgu sa nedá oklamať. V týchto prípadoch rozhodne nik EKG či EEG nerobil. Vezmime si však človeka, ktorý je ťažko intoxikovaný alkoholom či liekmi. Taký môže mať priam až spomalený a nehmatný pulz. Ak sa navyše človek strašne opije v chladnom období roka, čiže je ešte aj podchladený, naozaj môže byť problém zistiť, či vôbec dýcha.
Problém je, že v niektorých krajinách, najmä rozvojových, nemajú zákonnú povinnosť, aby telá zosnulých prehliadal lekár. U nás taká povinnosť existuje. Na Slovensku ani neviem o prípade, že by niekoho vyhlásili za mŕtveho a on by sa neskôr prebral.
Kedy sa už určite nedá pomýliť?
Keď už sú rozvinuté takzvané isté známky smrti. Napríklad posmrtné škvrny. Ich prítomnosť je garanciou, že človek je na 150-tisíc percent mŕtvy. To isté platí aj pre mŕtvolnú stuhnutosť.
V tele sa teda po smrti dejú fyzikálne aj chemické zmeny. Obe závisia od času. Ak viem, ako postupujú, tak z toho, čo vidím, dokážem určiť čas smrti.
Ako vznikajú posmrtné škvrny?
Keď sa zastaví krvný obeh, krv aj ostatné tekutiny v tele začnú vplyvom gravitácie klesať na spodok tela. Klesajú do najnižšie položených častí tela. Záleží teda na polohe – ak človek zomrel v sede v kresle, ide o sedaciu oblasť, dolné končatiny a dolnú časť chrbta. Ak ležal na chrbte, je to zadná časť trupu či končatín. A práve vďaka tomuto procesu vznikajú mŕtvolné škvrny.
Môže sa to udiať rádovo v minútach až desiatkach minút po smrti, solídne viditeľné sú už 30 až 45 minút po smrti. Ide však o stredné hodnoty, počítať treba až s polhodinovou odchýlkou. Po dvoch hodinách sú už škvrny dobre vyvinuté a začínajú splývať do súvislých fialových plôch. To je aj dôvod, prečo sa telo zosnulého v zdravotníckom zariadení necháva na lôžku ešte dve hodiny po zastavení krvného obehu – čaká sa práve na vývin posmrtných škvŕn.
Ak si telo pootočím a na fialovú škvrnu silno zatlačím, tak vybledne. Ak prestanem tlačiť, fialová farba sa vráti.
Kde sa mŕtvolné škvrny nevyvinú?
Vezmime si, že leží na chrbte. V takom prípade sa nevyvinú v oblasti záhlavia, lopatiek, sedacích svalov, na pätách a podobne, čiže v mieste tlaku podložky. Nevyvinú sa, lebo sú stlačené aj kapiláry, takže krv tam nemá ako stiecť. Týka sa to aj miest, kde má človek tesné oblečenie, napríklad tesnú podprsenku či gumu od trenírok. Škvrny teda vzniknú len na najnižšie položených miestach tela, kde koža nie je ničím stlačená.
Najskôr začnú splývať. Samozrejme, ak sa s telom manipuluje, škvrny sa môžu premiestniť. Napríklad pri otočení tela naopak sa krátko po smrti dokážu premiestniť kompletne, s väčším časovým odstupom už len čiastočne. Vtedy ich pri pitve vidím na chrbte, teda na najnižšie položenej časti tela, ale aj na tvári. To mi napovie, že s telom bolo po smrti manipulované, a aj časový interval, v ktorom sa to udialo.
