Bitka pri Moháči nemá jediný univerzálne prijímaný historický význam, hovorí turecký učiteľ dejepisu
Na 32. výročnej konferencii EuroCLIO v Bruseli v apríli 2026 som sa zúčastnil workshopu venovaného 500. výročiu bitky pri Moháči. Táto bitka je významným míľnikom v stredoeurópskych dejinách, ako aj v slovenskom dejepisnom vzdelávaní. Pre svoje dlhodobé dôsledky sa považuje za symbolický bod obratu medzi stredovekom a novovekom.
Vedel som, ako sa bitka pri Moháči vníma z maďarskej perspektívy, ale zaujímalo ma, ako sa prezentuje z tureckého pohľadu. Rôzne perspektívy na tie isté historické udalosti sú overenou praxou v dejepisnom vzdelávaní. Multiperspektívnosť je analytická prax skúmania témy, udalosti alebo problému z viacerých, rozličných uhlov pohľadu. Spochybňuje jednostranné myslenie, podporuje empatiu a povzbudzuje hlbšie porozumenie komplexnosti v histórii, literatúre a spoločenských vedách.
Presne tento prístup sa uplatňuje v projekte maďarsko-tureckej spolupráce. Po workshope, ktorý prezentovali maďarskí a tureckí študenti, som položil tureckému učiteľovi Ahmetovi Cemovi Durakovi ďalšie otázky. Jeho odpovede rozšírili moje obzory, odhalili menej známe perspektívy na našu spoločnú históriu a podľa môjho názoru môžu byť zaujímavé aj pre širšie publikum.
Ako vznikla myšlienka maďarsko-tureckého projektu o bitke pri Moháči a aké boli jeho hlavné ciele?
Projekt spoločne vyvinuli Mathias Corvinus Collegium (MCC) a TEV İnanç Private High School for the Gifted v Turecku ako súčasť príprav na 500. výročie bitky pri Moháči. Na konferencii EuroClio v roku 2025, ktorá sa konala v Bratislave, som sa stretol s pánom Richardom Fodorom, ktorý navštívil moju školu (TEV İnanç) na začiatku akademického roka 2024/25. Vtedy sme hovorili o tom, že by sme mohli mať spoločný projekt. Pán Benedek Alpar je koordinátorom projektu z MCC a pedagógovia z oboch inštitúcií si uvedomili, že Moháč zaujíma ústredné miesto v historickom vedomí Maďarska aj Turecka, no často sa vyučuje cez odlišné národné optiky.
Namiesto toho, aby sme tieto perspektívy vnímali ako konkurenčné naratívy, videli sme príležitosť dať dokopy nadaných študentov z oboch krajín, aby udalosť skúmali spoločne. Hlavným cieľom projektu je podporovať multiperspektívnosť v dejepisnom vzdelávaní prostredníctvom zapojenia študentov do analýzy tureckých a maďarských primárnych prameňov. Počas ročného twinningového programu študenti spolupracujú na porovnávaní interpretácií, spochybňujú historické naratívy a rozvíjajú historickú empatiu a kritické myslenie. Projekt v konečnom dôsledku ukazuje, ako medzinárodná spolupráca môže pomôcť mladým ľuďom prekročiť jednostranné národné naratívy a rozvíjať vyváženejšie chápanie spoločnej minulosti.
Ako sa podľa vás turecká historická perspektíva na bitku pri Moháči líši od tradičnej maďarskej alebo stredoeurópskej interpretácie?
Prístupy tureckých historikov sa navzájom líšia. Súčasní historici vojny boli dvorskí historici, ktorých hlavným cieľom bolo legitimizovať sultána. Univerzálny prístup dnešných akademikov je širší. Vo všeobecnosti sa však v tureckej historiografii Moháč prezentuje ako jeden z najväčších vojenských úspechov Osmanskej ríše a dôležitý míľnik vlády sultána Süleymana. V Maďarsku a vo veľkej časti strednej Európy sa však bitka pripomína predovšetkým ako národná katastrofa, ktorá znamenala zrútenie stredovekého Uhorského kráľovstva. Náš projekt povzbudzuje študentov, aby si uvedomili, že tieto interpretácie odrážajú odlišné historické skúsenosti, a nie vzájomne sa vylučujúce pravdy.
Aké nové poznatky alebo pramene boli v rámci projektu sprístupnené alebo skúmané?
Naším cieľom nie je prinášať nové archívne objavy. Namiesto toho spájame turecké a maďarské primárne pramene, ktoré sa vo vzdelávacom prostredí skúmajú len zriedka vedľa seba. Študenti analyzujú kroniky, primárne a sekundárne pramene, mapy a dobové záznamy z oboch tradícií a porovnávajú, ako sa tá istá historická udalosť interpretovala v rôznych kultúrnych a historiografických kontextoch.
Akú úlohu zohrávajú osmanské archívne dokumenty vo výskume bitky pri Moháči a jej následkov?
Osmanské archívne materiály sú nevyhnutné, pretože poskytujú perspektívy, ktoré dopĺňajú maďarské a ďalšie európske pramene. Pomáhajú historikom lepšie porozumieť osmanskej vojenskej organizácii, administratívnym rozhodnutiam, diplomatickej korešpondencii a dlhodobým dôsledkom ťaženia. Skúmanie prameňov z viacerých archívov umožňuje vyváženejšiu rekonštrukciu udalostí a znižuje závislosť od jedného národného naratívu. Ak sú pramene písané pod záštitou dvora, nemôžu byť objektívne a človek si musí byť tejto skutočnosti vedomý pri ich skúmaní na ktoromkoľvek dvore. Na druhej strane niektoré časti týchto primárnych prameňov sú opisné a keď sa maďarské a osmanske pramene zhodujú, potvrdzuje to ich platnosť.
