Útočník zo Spiša dostal 25 rokov za úkladnú vraždu
Špecializovaný trestný súd v Pezinku poslal Samuela S. na 25 rokov do väzenia za januárový útok na Gymnáziu v Spišskej Starej Vsi, pri ktorom zavraždil spolužiačku a pedagogičku a ďalšiu žiačku vážne zranil. Vinný je aj z plánovania vraždy spolužiačky, ktorá v deň útoku nebola v škole.
Prokurátor pre obžalovaného žiadal doživotný trest, obhajca navrhoval 15 rokov. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný. Prokurátor Michal Šoltýs sa proti výške trestu odvolal v neprospech obžalovaného, obhajca Ľuboš Dobrovič si ponechal 15-dňovú lehotu na rozhodnutie. O verdikte rozhodne Najvyšší súd.
Predseda trojčlenného senátu Milan Cisárik uviedol, že doživotie by bolo vhodnejšie pre ochranu verejnosti, neboli však splnené zákonné podmienky na jeho uloženie. Senát zobral na vedomie posudok súdneho znalca z oblasti psychológie, podľa ktorého je náprava Samuela S. aspoň teoreticky možná. Úlohou štátu podľa súdu bude zabezpečiť mu počas 25-ročného trestu v ústave s maximálnym stupňom stráženia terapiu a vytvoriť podmienky na nápravu.
Záverečná reč rodiny pripomenula obete
Na súdne pojednávania chodili v mene poškodených dvaja strýkovia zavraždenej študentky Aleny. Na každé pojednávanie cestovali z východného Slovenska a čerpali si dovolenku v práci. Svoje záverečné reči predniesli v utorok a venovali ich najmä obetiam útoku a následkom, ktoré ich smrť zanechala v rodinách.
„Sme jediní v tejto súdnej sieni, ktorí osobne poznali tieto dve osoby,“ povedal jeden zo strýkov. „Nepoznali sme ich iba zo súdneho spisu, z fotografií, výpovedí svedkov alebo zo znaleckých posudkov. Poznali sme ich ako živé osoby. Poznali sme ich úsmev, povahu, starosti, radosti, plány, rodinné vzťahy aj ich každodenný život.“
Zdôraznil, že hodnotenie samotného skutku patrí vyšetrovateľom, znalcom, prokurátorovi, obhajobe a súdu. Rodina chcela hovoriť najmä o následkoch. „Ja som tu preto, aby som hovoril len o následkoch. O následkoch, ktoré sa neskončili v deň skutku. O následkoch, ktoré si nesieme každý deň. O následkoch, ktoré budeme niesť do konca svojich životov.“
Počas konania sa podľa neho prirodzene používali právne výrazy ako poškodená, obeť, usmrtená osoba či skutok. Rodina však chcela súdu pripomenúť konkrétnych ľudí, ktorí sa za nimi skrývajú. „Alenka a Marika nikdy nebudú pojmami v trestnom spise. Boli to konkrétni ľudia s vlastnými príbehmi, rodinami, vzťahmi, plánmi a budúcnosťou.“
