Zaľúbený do beznádeje
Thomas Bernhard patril medzi najvýraznejšie osobnosti rakúskej literatúry 20. storočia. Jeho matka ho nazývala rozsievačom nepokoja – a toto označenie si udržal počas celej svojej bohatej spisovateľskej kariéry.
Jeho päť biografických noviel vyšlo vlani na jeseň v Literárnej bašte pod názvom Nad priepasťou života v preklade Juraja Dvorského. Ide o nový slovenský preklad po dlhšom čase.
Do Bernhardovho detstva v predvojnovom a vojnovom období, rovnako ako v kritických rokoch po druhej svetovej vojne, zasiahli okrem primárnej rodiny – kde bol jediným záchytným bodom starý otec – rôzne typy výchovných, vzdelávacích a zdravotníckych inštitúcií, v ktorých bol dlhodobo umiestňovaný.
Od Detského domova pre ťažko vykonávateľné deti v Saafelde, pretože sa nevychovane nechcel prestať pomočovať, cez internátne školy v Salzburgu počas vojny, kde na vlastné oči videl jeho bombardovanie, až po izbu pre umierajúcich v nemocnici a neskôr liečebňu v Grafenhofe, pretože počas svojich učňovských rokov dostal tuberkulózu.
