Milan Uhrík verzus političky PS
Spôsob, ako varovať občanov pred krajne pravicovými stranami, hľadáme na Slovensku už roky. Zatiaľ, pravda, nie príliš úspešne, keďže preferencie hnutia Republika vytrvalo stúpajú. A nie je celkom vylúčené, že do volieb preskočí aj unavený Smer.
Je preto zaujímavé sledovať, akú stratégiu v komunikácii s fašistami zvolili v Progresívnom Slovensku, ktoré – ako najsilnejšia strana – udáva trend v celom opozičnom tábore.
S predsedom Republiky Milanom Uhríkom v posledných dňoch diskutovali dve političky PS. Poslankyňa Zuzana Mesterová s ním hovorila u youtubera Šimona Žďárskeho, europoslankyňa Lucia Yar sa proti nemu postavila v relácii televízie Markíza Od Tatier k Bruselu.
Dovoľte mi hneď na úvod hodnotiaci úsudok: obe političky v diskusiách obstáli. Ba čo viac, dosiahli v dialógu s Uhríkom takmer maximum možného.
Ani jedna z nich sa nedala vyprovokovať k osobným útokom. Nenechali sa ani zahnať do defenzívy. Ich vyjadrenia mali hlavu a pätu, bolo v nich len minimum vaty. Nemali ani problém uznať chyby vlastného tábora (u Lucie Yar išlo o pomalosť procesov v EÚ, u Zuzany Mesterovej o nezvládnutú migráciu v Európe).
Stačí to však? Je vôbec diskusia s predstaviteľmi Republiky žánrom, pomocou ktorého môže Progresívne Slovensko zbierať priaznivcov či dokonca budúcich voličov? Páči sa divákom, keď muž nadáva žene?
Poďme sa na rozhovor u Šimona Žďárskeho pozrieť podrobnejšie: Zuzana Mesterová hneď v úvode diskusie konfrontovala Uhríka s jeho minulosťou a svetonázorom. Označila ho za „predsedu fašistickej strany” a vyzvala, aby sa dištancoval od Jozefa Tisa, ktorého v minulosti nazval „doposiaľ jediným skutočným slovenským prezidentom”.
Uhrík reagoval, akoby na podobnú otázku musel odpovedať prvý raz v živote. Odvetil, že Tiso urobil dobré i zlé veci a že nie je dobré paušalizovať a hádzať všetko do jedného vreca. Na počudovanie však napokon priznal, že išlo o prezidenta fašistického štátu.
V ideálnom svete by si v tomto okamihu divák položil otázku: „Je OK voliť politika, ktorý sa nedištancoval od obdivných výrokov na adresu prezidenta Jozefa Tisa, aj keď zároveň uznáva, že šlo o prezidenta fašistického štátu? Neobdivuje takýto politik aj samotný fašizmus?”
Na Slovensku však nie sme v ideálnom svete.
