Nový režim práv duševného vlastníctva komplikuje život vysokým školám a SAV
Minulý rok v októbri schválila koalícia nový vysokoškolský zákon, ktorý zmenil doterajší režim práv duševného vlastníctva pre akademikov. Účinný je od 1. septembra, teda zhruba mesiac. Podľa novej právnej úpravy práva k vynálezom, dizajnom, autorským dielam, úžitkovým vzorom a mikročipom už nepatria verejným vysokým školám a ústavom SAV, ale priamo zamestnancom, ktorí ich vytvorili. Tento model sa nazýva „profesorské privilégium“.
Autorkou úpravy, ktorá ho na Slovensku zavádza, je poslankyňa Hlasu Paula Puškárová, predsedníčka parlamentného výboru pre vzdelávanie. Úprava nebola súčasťou pôvodného vládneho návrhu zákona o vysokých školách a Puškárová s ňou prišla na výbor. V parlamente ju schválili poslanci z klubov Smeru, Hlasu a SNS.
Nová právna úprava sa zaviedla, aby podporila inovácie a motivovala vedcov a vedkyne tvoriť nové diela, tvrdí Puškárová a rezort školstva. „No môže to mať úplne opačný efekt,“ reaguje advokát Tomáš Klinka zo spoločnosti SIGNUM legal, dlhoročný odborník na právo duševného vlastníctva a právo informačných technológií. Na túto tému napísal s kolegyňou článok, po recenznom konaní by mal vyjsť v časopise Právny obzor.
Bez riadnej diskusie a napriek námietkam
Novela sa schválila bez riadnej odbornej diskusie a napriek námietkam akademikov. Rezort školstva i Paula Puškárová sa bránia, že o zámere zaviesť profesorské privilégium informovali SAV i verejné vysoké školy, no podľa našich informácií hovorili len so zopár subjektmi.
Pripomienky k návrhu poslali vedecké inštitúcie rezortu školstva v prvej polovici októbra 2025, no už dva týždne nato sa profesorské privilégium schválilo. To, že sa pripomienky vysokých škôl zapracovali, dokladajú rezort i poslankyňa Puškárová pripomienkou STU, ktorá sa doplnila do zákona. V skutočnosti išlo o „opravnú novelu“ z júna 2026, teda trištvrte roka po schválení profesorského privilégia. Podľa tejto novely sa nový režim nevzťahuje na počítačové programy. Tak je to aj vo Švédsku, na ktoré sa inak rezort odvoláva ako svoj vzor, podľa ktorého zaviedol profesorské privilégium.
Novela, ktorá na Slovensku zaviedla profesorské privilégium, je v rozpore s Národnou stratégiou výskumu, vývoja a inovácií 2030, ktorá implicitne pracuje s predpokladom, že inovácie patria inštitúcii. Ide aj proti európskemu trendu, podľa ktorého rastie počet patentových prihlášok, ktoré si podali univerzity a ich inovačné centrá.
Režim, ktorý u nás platil do 1. septembra, fungoval, a akademická obec s ním nemala problém. „Vytvoril sa problém tam, kde žiaden nebol,“ vraví advokát Tomáš Klinka o novele.
Práva sa sprivatizovali v prospech zamestnancov
V minulosti platilo, že vynález patril vždy inštitúcii, na ktorej ho akademik vytvoril. „Vedec povedal zamestnávateľovi, na čom robí, a ak mal zamestnávateľ o inováciu záujem, vedec dostal za svoju tvorivú činnosť primeranú odmenu,“ vraví Tomáš Klinka. Ak sa vynález uplatnil na trhu, inštitúcia sa s vedcom mohla dohodnúť na podiele z výnosov. No teraz majú práva k vynálezu patriť iba zamestnancovi – keďže ide o jeho majetok, zisky z komerčného využitia dostane on.
