V Bosne sa mimo záujmu konajú veľké voľby, Putin pred nimi hovoril o „rozdelenom srbskom národe“
V Bosne a Hercegovine sa v nedeľu uskutočnia všeobecné voľby, ktoré sú desiatym hlasovaním od podpísania Daytonskej mierovej dohody v roku 1995. Tá ukončila krvavú občiansku vojnu, no zároveň vytvorila jeden z najkomplikovanejších politických systémov na svete.
Krajina s 3,14 milióna obyvateľov sa delí na Republiku srbskú, kde žije väčšina Srbov, a Federáciu Bosny a Hercegoviny, kde žijú Bosniaci a Chorváti. Existuje aj obvod Brčko s nezávislým statusom, ktorý rozdeľuje Republiku srbskú na dve časti. Celkovo má krajina 14 parlamentov a 14 vlád na rôznych úrovniach.
V nedeľných voľbách si voliči vyberajú zástupcov do viacerých z nich. Z pohľadu strednej Európy môže byť dôležité to, komu dajú svoj hlas bosnianski Srbi. Tých dlhodobo vedie Zväz nezávislých sociálnych demokratov (SNSD) jeho predsedu Milorada Dodika.
Dodik bol do júna 2025 prezidentom Republiky srbskej a je dlhodobo proruský. Tento týždeň navštívil Moskvu, kde sa stretol s Vladimírom Putinom. Ruský prezident pred voľbami hovoril o „rozdelenom srbskom národe“.
Bosna je vzdušnou čiarou len 300 kilometrov od najbližších slovenských hraníc. Od decembra bude Bratislavu a Bosnu a Hercegovinu spájať už druhé letecké spojenie, k Tuzle sa pridá aj Sarajevo. Let do Tuzly trvá len zhruba hodinu. Napriek tomu je Bosna stále do veľkej miery pre Slovákov neobjavená krajina.
Jednou z hlavných udalostí tohto víkendu je rozlúčka domácej futbalovej hviezdy Edina Džeka s reprezentáciou po 19 rokoch. V piatok hrá naposledy za národný dres proti Švédsku a miestne reštaurácie na jeho počesť dávajú návštevníkom 11 namiesto tradičných 10 kúskov čevapčiči podľa čísla jeho dresu.
