Životné prostredie je podmienka nášho prežitia, nie „trafika“ pre najväčšieho lúzra
To, čo sa udialo v parlamente okolo ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, netreba brať len ako politickú zábavku. Celá fraška je aj výsledkom toho, ako sa všetky vládne garnitúry od vzniku Slovenskej republiky stavajú k rezortu životného prostredia.
V politickom svete ide o rezort, ktorý je na posledných priečkach dôležitosti, keďže neprináša rozhodovanie o veľkých peniazoch a zdanlivo neovplyvňuje chod štátu. To sa však za posledné roky zásadne zmenilo a nechtiac má na tom zásluhu práve Taraba.
Životné prostredie ako základ kvalitného života ľudí na Slovensku
Životné prostredie už dávno nie je „len“ vec ochrany živočíchov či obsluhy národných parkov. Tohtoročné sucho a horúčavy, ktoré mnohým sprítomnili klimatickú krízu, viedli k ťarbavému pokusu premiéra zostaviť „komisiu pre sucho“.
Škandál s neplnením plánu obnovy, kde nám vinou diletantských zákonov a vládnych materiálov MŽP hrozilo pozastavenie platby z EÚ, ktoré by ohrozilo aj iné rezorty, poukázal na to, že to už dávno nie je izolovaný svet prírody, lesov a lúk. Životné prostredie sa dostáva do stredobodu pozornosti u nás aj v inom civilizovanom svete.
