Šéfka poľnohospodárskeho družstva Alžbeta Beličáková: Obilniny sa nám neoplatí predávať, bez dotácií by sme to neutiahli
Obec Olšavica v okrese Levoča je známa obrovským hrdinstvom svojich obyvateľov počas druhej svetovej vojny. Tamojší gréckokatolícky farár Michal Mašlej u seba aj u občanov v jednotlivých domoch poskrýval viac ako 100 prenasledovaných ľudí, zväčša Židov. V obci síce bývali aj nacisti, ktorí robili veľké razie, no nikdy na nič neprišli.
Tentoraz som však do Olšavice pricestoval z iného dôvodu. Zaujímalo ma miestne poľnohospodárske družstvo, ktoré vedie žena. Na okraji dediny som zbadal staré budovy, maštale a kombajn. Pri vrátnici sa objavil pes aj s mladým chlapcom, ktorý povedal, že idú vyhnať teľné kravy na pašu.
Predsedníčka družstva tam ešte nebola, o chvíľu som ju však videl prichádzať. Na bicykli. Vychádzame na poschodie starej administratívnej budovy, na ktorej priečelí sú tabule s názvami projektov Európskej únie a účelmi, na ktoré družstvo získalo dotácie. Hore je kancelária zariadená nábytkom, ktorý pamätá aj staré časy.
Poľnohospodárske družstvo Olšavica vzniklo v roku 1960, v roku 1976 sa spojilo s družstvom v neďalekých Brutovciach. Alžbeta Beličáková (1964) v ňom pracovala od roku 1995 ako ekonómka, od roku 2023 je jeho predsedníčkou. Družstvo v posledných rokoch získalo viaceré ocenenia v súťažiach o najlepšieho chovateľa v chovoch oviec.
V družstve pracujete už 31 rokov, posledné tri roky ste jeho šéfkou. Bolo náročné prevziať túto pozíciu?
Ani nie. Nastúpila som ako najmladšia, robila som ekonómku, postupne som sa prepracovala do manažmentu. Predo mnou 15 rokov viedol družstvo môj manžel Peter. Pri mojom nástupe v 90. rokoch tu robilo 115 ľudí, v každej maštali museli byť kŕmiči, ošetrovatelia aj dojičky. Postupne sme investovali do modernej dojárne a teraz aj do ďalšej automatizácie – robotov, a tak u nás dnes pracuje 30 ľudí, z nich 27 sú zamestnanci a traja živnostníci. Prepúšťaniu sme sa vyhýbali, ako sa len dalo, ľudia skôr postupne odchádzali do dôchodku.
Keď sme boli vo vašej maštali s kravami, na ušiach mali štítky s číslom. Čo znamenajú?
Ide o centrálnu evidenciu zvierat pre celé Slovensko. Každá krava v krajine má svoje jedinečné číslo, podľa ktorého sa dá identifikovať. Na obojku zase majú iné číslo. Majú tam zavesený takzvaný responder. Ide o čosi podobné ako inteligentné hodinky u človeka, zaznamenáva nielen identifikáciu, ale sleduje aj zdravie a aktivitu jednotlivých kráv. Pomocou senzorov vie detegovať pohyb, čiže napríklad aj ruju a vhodný čas na insemináciu, príjem potravy, prežúvanie, pozíciu v maštali a podobne. Údaje sa odosielajú do počítača alebo do aplikácie. Responder nás dokáže vopred upozorniť na vznikajúce zdravotné problémy aj ďalšie dôležité veci.
