Čo sa musí stať, aby ECB zachraňovala Francúzsko?
Náklady Francúzska na požičiavanie prudko rastú a centrálni bankári začínajú byť nervózni. Teda aspoň niektorí z nich.
Šéf francúzskej centrálnej banky Emmanuel Moulin pre denník Financial Times povedal, že jeho krajine hrozí, že ju budú „škrtiť úrokové sadzby”. Zároveň dal jasne najavo, že najlepším riešením by bolo, keby francúzska vláda znížila výdavky a skresala deficit. Ten by v nezmenenom scenári mohol budúci rok vystúpiť nad šesť percent.
Minulý týždeň francúzska menšinová vláda navrhla škrty v hodnote 43 miliárd eur do roku 2027. Pretlačiť ich parlamentom je však v rozdelenej krajine nesmierne náročná úloha.
Medzitým sa investori zbavujú francúzskych dlhopisov, čím tlačia hore náklady francúzskej vlády v porovnaní s nemeckou. Pre francúzsku spoločnosť je to už teraz nesmierne nákladné.
„Za tri týždne sme prišli o ekvivalent 15 miliárd eur ročne na vyšších nákladoch na obsluhu dlhu v desaťročnom horizonte alebo takmer 100 miliárd eur kumulatívne za 10 rokov!” uviedol minulý týždeň na sociálnych sieťach francúzsky ekonóm Shahin Vallée.
V čase, keď to písal, bol rozdiel, teda spread, medzi francúzskymi a nemeckými výnosmi dlhopisov 109 bázických bodov. Teraz je o 30 bodov vyšší. Historicky sa pritom pohyboval okolo 0,5 percentného bodu.
Spready sú kľúčovým ukazovateľom finančnej stability, pretože ukazujú, nakoľko sú investori nervózni. Čím väčší spread, tým vyššie vnímané riziko. A Francúzsko už teraz pripomína nechcené spomienky na krízu eurozóny z novembra 2011, keď rozdiel medzi dlhopismi dosiahol 200 bázických bodov.
Obísť parlament?
Otázka znie, čo s tým urobiť a kto je v najlepšej pozícii konať. Francúzska vláda by mohla obísť parlamentné hlasovanie alebo pretlačiť rozpočet formou nariadenia podľa článkov 49.3 a 47 ústavy. Obe možnosti majú svoje nevýhody.
