Šimečka a Mikušovič hodnotia film Golian: Voči SNP je nefér, že v ňom nie je ani jeden víťazný moment Povstania
Generál Ján Golian patrí k dôležitým postavám moderných slovenských dejín, no v kinematografii aj vo verejnom priestore bol dlho opomínaný. Film o jeho živote a dilemách bol preto očakávaným počinom, no výsledok je skôr rozpačitý. Martin Milan Šimečka a Dušan Mikušovič rozoberajú historické nepresnosti, slabé dialógy aj to, či má takýto film šancu osloviť dnešného diváka.
Ak by sme v moderných dejinách Slovenska hľadali postavy, ktoré možno označiť za hrdinov, Ján Golian, ktorý v prvých týždňoch velil Slovenskému národnému povstaniu, by tam určite patril. Pristúpili tvorcovia k filmu tak, že nám chcú rozprávať hrdinský príbeh, alebo sa snažili dať historickú postavu dole z piedestálu a urobiť z nej človeka z mäsa a kostí?
Martin Milan Šimečka: Je to skôr tak, že je to človek z mäsa a kostí. Povedal by som, že hrdinstvo spočíva vlastne v tom, že napriek okolnostiam a tomu, že sa mu do toho nechcelo, sa stal veliteľom SNP. To je ľudsky aj vo filme vidieť, že tú dilemu prekonal alebo zvládol, teda to, čo z človeka robí hrdinu, a až do konca neuhol. Takže z tohto hľadiska áno, je to hrdina a zároveň človek skoro krehký, z toho filmu to tak vyzerá.
Tvorcovia tú dilemu vybudovali na tom, že sa mu nedlho pred začiatkom Slovenského národného povstania narodil syn. Je to historická realita? Naozaj to tak bolo?
Dušan Mikušovič: Jeho syn Ivan sa narodil 9. augusta 1944, čiže to je historická reália. Mimochodom, aj manželka Gustáva Husáka Magda bola v tom čase tehotná. Husákov syn Vladimír sa narodil v októbri 1944 už v Moskve, keď boli evakuovaní. Čiže Golian nebol jediný, kto riešil otcovstvo.
