Hrdinka Veroni Gyenge: Mama mi vždy hovorievala, že som príliš statočná
Slam poetka Veroni Gyenge je jednou z Hrdiniek Denníka N. Vo verejnom rozhovore otvorene hovorí o zásadných momentoch svojho života – o šikane v škole, o vplyve starých rodičov, o tom, kedy si uvedomila, že je bisexuálka, aj o tom, prečo nedokázala odísť od násilného partnera.
„Myslím si, že naša generácia a mladšie generácie sú akýmsi mikrofónom aj tých predošlých,“ hovorí Gyenge. „Máme viac slobody, viac informácií a viac sa zaoberáme tým, čo cítime a prečo sa tak cítime. Možno sa starší môžu vyrovnať s generačnými traumami a hnevom prostredníctvom nás, aby sa už neprenášali ďalej.“
Gyenge sa netají tým, že má za sebou skúsenosť s násilným vzťahom. „Najdôležitejšie bolo odpustiť samej sebe,“ spomína na obdobie, keď sa vzťah napokon skončil. „Myslela som si totiž o sebe, že som tvrdá a silná žena, ktorá keď niekoho takého stretne, hneď to spozná. Vedela som o podobných príbehoch, čítala som si ich, som inteligentná – a predsa sa mi to stalo.“
Momentálne sa sústreďuje najmä na svoj verejný odkaz. „Verím tomu, že môj život nie je len môj. To, že som sa narodila do maďarskej menšiny, znamená, že časť mňa patrí mojej komunite a musím pre ňu pracovať. Mám to tak v sebe celý život. Formovali ma rôzne príbehy – nielen to, čím som si prešla ja, ale aj to, čo sa stalo Hedvige Malinovej a iným ženám.“
Prvé výrazné verejné vystúpenie absolvovala na bratislavskom Námestí slobody na občianskom proteste, ktorý zorganizovalo združenie Mier Ukrajine. „Nikdy nezabudnem na ten deň a na ľudí, ktorí potom za mnou prišli, dokonca ma oslovovali aj v električke,“ opisuje. „Že sa im to veľmi páčilo, lebo konečne malo nejaké vystúpenie na proteste energiu.“
Pred odchodom z domu si vtedy povedala: „Teraz sa všetko zmení.“ A išla. „Pritom som netušila, ako to dopadne, a bála som sa. Moji najbližší kamaráti vtedy neboli v Bratislave. Keď som sa však pripravovala za pódiom, začula som svoje meno. Predsa len tam stál jeden môj dlhoročný kamarát, herec Kristóf Melecsky. Prišiel tam, aby ma objal. Vtedy som extrémne potrebovala objatie a vidieť nejakých svojich Maďarov.“
Medzi účinkujúcich na proteste sa dostala cez vlastnú iniciatívu. Už v januári sa zúčastnila veľkého protivládneho protestu, kde odznelo označenie „felvidécka orbánovská provincia“. „Felvidék sú predsa ľudia – Maďari žijúci na Slovensku – a nie nejaké Orbánovo teritórium. Čiže ak tu niekto nechce Felvidék, znamená to, že nechce nás. Vtedy ma to naozaj zabolelo. Do tej vety som sa cítila ako súčasť protestu, ale po nej sme sa s kamarátmi Maďarmi už nedokázali tešiť.“
Prekážalo jej aj to, že do programu neboli výraznejšie zahrnuté menšiny. „Pôsobilo to, akoby na nás ani nemysleli ako na ľudí, ktorí takisto potrebujú a chcú byť súčasťou boja.“ Organizátorom preto povedala, že by mali pozvať Maďara, ktorý bude hovoriť aj za nich. Najskôr hľadali zvučnejšie mená, no Gyenge sa pripomínala a ozývali sa aj ďalší z maďarskej komunity. Viacerí ju poznali, keďže predtým po maďarsky vystupovala na celoslovenských protestoch Otvorenej Kultúry. „A tak nejako sa to napokon podarilo.“
Na Námestí slobody vystúpila už skôr, na Pride v júli 2024. „Bol to pre mňa intenzívny zážitok. Už predtým som na menších podujatiach hovorila o svojej orientácii a o tom, za čím si stojím, no ešte nikdy som tomu nedala svoju tvár až takto verejne.“
Projekt Hrdinky Denníka N zviditeľňuje inšpiratívne ženy a dievčatá, ktoré menia svet k lepšiemu, presadzujú systémové zmeny alebo skvalitňujú život v menších komunitách. Je inšpirovaný úspešným českým ocenením Moje Heroine. Hlavným partnerom projektu Hrdinky je Slovenská sporiteľňa, a.s. Partnerom projektu je finančný dom UNIQA. Event Hrdinky Denníka N sa uskutoční 20. októbra v DPOH v Bratislave.
