Prečo ľudia prestávajú míňať a ceny rastú? Nobelovu cenu získal výskum, ktorý pomáha predchádzať krízam
Tohtoročnú Cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela získali ekonómovia Michael Woodford z Columbia University a Robert E. Hall zo Stanfordu za vedecký prínos v oblasti makroekonomickej stabilizácie. Svojou prácou prispeli k lepšiemu pochopeniu toho, ako stabilizovať ekonomiku. Ich prístup aj v súčasnosti pomáha pri zvládaní hospodárskych kríz.
Laureáti si rovným dielom rozdelia 12 miliónov švédskych korún, teda vyše milión eur. Takzvaná Nobelova cena za ekonómiu má pritom osobitné postavenie. Alfred Nobel na túto oblasť vo svojej poslednej vôli nemyslel. V závete ustanovil iba ceny za medicínu, literatúru, chémiu, fyziku a mier. Ocenenie za ekonomické vedy vzniklo až v 60. rokoch minulého storočia.
Výskum oboch laureátov sa zameriaval na to, ako zabrániť škodlivým výkyvom ekonomiky. Pre hospodárstvo nie je dlhodobo udržateľné, keď sa prehrieva ani keď dlhší čas zaostáva za svojím potenciálom. Ocenení ekonómovia skúmali, čo ovplyvňuje rozhodovanie domácností o spotrebe a rast cenovej hladiny.
Touto témou sa už pred takmer storočím zaoberal významný ekonóm John Maynard Keynes. Tradičné keynesiánske modely vychádzajú z toho, že dopyt spotrebiteľov nie je vždy v súlade s tým, čo dokáže ekonomika vyprodukovať. To môže postupne vytvárať nerovnováhu.
Laureáti vylepšujú tradičné modely
Jeden z tradičných modelov hovorí, že spotreba obyvateľov závisí od ich disponibilného príjmu. Čím viac peňazí majú ľudia k dispozícii, tým viac minú. Vyššou spotrebou pomáhajú firmám rásť a vytvárať pracovné miesta.
Ocenení vedci skúmali, ako stabilizovať ekonomiku. Snažili sa prísť na to, ako sa domácnosti rozhodujú o spotrebe aj z čoho vzniká rast cien. Ich práca pomáha centrálnym bankám robiť lepšie rozhodnutia o výške úrokových sadzieb.
