Aj dieťa, ktoré všetko zvláda, môže byť preťažené. Psychologička opisuje, kedy rodičia vyžadujú príliš veľa
Rodičovi chceme pomôcť, no po hodinovom telefonáte sme vyčerpaní. Nabudúce by sme ho radi skrátili, lenže už pri tej predstave prichádzajú výčitky. Prečo je také ťažké nastaviť si s rodičom zdravú hranicu?
Psychologička Katarína Rezníková v rozhovore vysvetľuje parentifikáciu – situáciu, keď dieťa preberá rolu dospelého. Nemusí pritom vyrastať v rodine, ktorej problémy sú na prvý pohľad zjavné. A ani neskôr nemusí vedieť pomenovať, čo ho vlastne zaťažovalo.
„Chceme veriť, že naši rodičia sú schopnými autoritami, pretože pre nás predstavujú bezpečie,“ hovorí. Zmena často prichádza až v momente, keď sa na vlastné detstvo a na svojich rodičov v dospelosti pozrieme inými očami.
Rozhovor otvára aj otázku, ako môže parentifikácia ovplyvňovať dospelosť a partnerské vzťahy, v ktorých by sme mali byť rovnocennými dospelými. S Katarínou Rezníkovou v rozhovore rozoberáme: kde je hranica medzi pomocou doma a prílišnou zodpovednosťou; prečo sa preťažené dieťa nemusí sťažovať; čo môže odhaliť výber partnera či vlastné rodičovstvo; ako sa vyrovnať s tým, keď rodičia našu skúsenosť neuznávajú; čo pomáha pri nastavovaní hraníc.
Čo je parentifikácia a ako sa prejavuje u malých detí
Pri parentifikácii dieťa preberá rolu dospelého. Snaží sa udržať chod domácnosti alebo regulovať emócie rodiča, hoci na takúto zodpovednosť ešte nemá výbavu ani dostatočne zrelú nervovú sústavu. Inak to vyzerá u malého dieťaťa, inak u tínedžera a inak u dospelého.
Pri deťoch je podstatné sledovať, či dostávajú úlohy, ktoré už dokážu zvládnuť bez nadmerného stresu. Keď si dieťa vie zaviazať šnúrky, nie je dôvod, aby to zaň robil rodič. Ak dokáže bezpečne prejsť cez cestu a nakúpiť, môže ísť do obchodu samo.
Pomoc doma ešte nie je parentifikácia
S pomáhaním doma nevidím problém, pretože samo osebe ešte nie je základom parentifikácie. Patrí k výchove samostatného človeka, ktorý sa o seba bude vedieť postarať, dôležitá je však miera: je rozdiel, či doma pozametám a povysávam alebo vediem domácnosť a starám sa o súrodencov.
Desaťročné dieťa uspáva dvoj- či trojročného súrodenca, pretože mama pracuje. Ako rozlíšime, či ide o pomoc alebo o priveľkú záťaž?
