V kinách je dokument o Hanákovi a o príšernej dobe, ktorá to najlepšie zatvárala do trezoru
„Svetlé oči, päťdesiat rokov, plachý, skvelý. Päť celovečerných filmov. Krásnych, ktoré sa nepodobajú na nič, čo poznáte.“ Takto režiséra Dušana Hanáka predstavoval v roku 1988 francúzsky denník Libération.
Bežné publikum ho nepoznalo
Bežné publikum Hanáka nepoznalo. Doma na Východe bol zakázaný a do kín na Západe sa jeho filmy nedostali. Napriek tomu patrí k hŕstke filmárov z bývalého východného bloku, ktorých tvorba je súčasťou svetových dejín filmu.
Ako sa to celé stalo, rekonštruuje dokument režisérov Juraja Johanidesa a Mareka Šulíka, ktorý je práve v kinách. Nie je to žiadna „povinná jazda“ po stopách žijúcej legendy. Naopak, podarilo sa im urobiť svižný, ba dokonca zábavný film o príšerných časoch, v ktorých vznikli Hanákove skvelé filmy.
Páči sa ti, že si iný?
Na začiatku bol nápad, samozrejme, na celkom iný film. Vlastne dva iné filmy. „Bolo mi veľmi sympatické, že Dušan Hanák je aj vo svojom vyššom veku neustále tvorivý, a chcel som to nejako zachytiť,“ hovorí Marek Šulík.
Po časozbernom dokumente o prezidentke Zuzane Čaputovej mal v hlave skôr kratší a rýchlejší formát o súčasnosti. Hanák má 88 rokov. Kameru pred tridsiatimi rokmi vymenil za fotoaparát, no naďalej píše, prevažne poéziu, a venuje sa aj komponovaniu skladieb pre gitaru, výsledkom čoho je čerstvo vydaný album Divoké kone nádeje.
Lenže čo všetky tie filmy, ktoré z neho urobili jedného z najdôležitejších režisérov v našich končinách?
