High 5ive: Medzi eufóriou a vyčerpaním – ako vyzeral moment po zábave v 19. storočí
Nočná spoločenská zábava je fenomén, ktorý sa ťažko zachytáva. Obsahuje emócie, vzťahy, fyzické aj duševné zážitky. Podať o ňom správu je náročné, obzvlášť ak ide o historickú dobu. Čo pripomenie tú atmosféru, to vnútorné i telesné rozpoloženie?
Aktuálne sa o to snaží výstava Medzi eufóriou a vyčerpaním, reflektujúca hudobnú klubovú scénu v Bratislave 90. rokov. Dobovými artefaktmi sú tu videá, fotografie, plagáty, dídžejská technika. Zachytenie stavu tesne po eufórii však môžeme nájsť už v maľbe 19. storočia.
Obrazy s opakujúcim sa názvom Après le bal (Po bále) zachytávajú situáciu uvoľnenia, prechodu do súkromia, premietania zážitkov a vnútorného dojazdu. Už vtedy bolo zrejmé, že noc je plná silných momentov. Medzi autorov takýchto diel patria Eugène Auguste François Deully, Roman Casas y Carbo a Charles Baugniet.
Keď v roku 1997 zomrela princezná Diana, BBC Radio 1 hralo deväťminútovú inštrumentálku The Last Stand každých tridsať minút počas niekoľkých hodín. Aj dnes si môžete overiť, prečo sa to hodilo. A pri príležitosti tridsiateho výročia sa oplatí oprášiť celý album Sinking (1996). Je to skvelá platňa, ktorá sa, bohužiaľ, stráca v dejinách hudby.
The Aloof boli v 90. rokoch tak trochu v druhom rade za titánmi ako Leftfield, Underworld či Massive Attack. Kríženie elektronickej tanečnej hudby, dubu a trip hopu im najlepšie vyšlo práve na platni Sinking. Pri počúvaní skladieb Wish You Were Here, Stuck on the Shelf či One Night Stand napadne, že by si zaslúžili viac pozornosti. Doprajme im ju na chvíľu.
Z hudby sa dnes do veľkej miery stalo akési vedľajšie médium, ktoré nás sprevádza vo voľnom čase, teší nás pri zábave alebo len vypĺňa priestor, aby nebol prázdny a nemali sme fóbiu z ticha. Vytráca sa hlbší rozmer hudby, ktorý jej bol kedysi vlastný, či už v spirituálnom, alebo spoločenskom zmysle. Podvedome po tom túžime, zažívame to však už len čiastočne.
