Novela zákona o štátnych symboloch je inkvizičným ťažením voči slobode umeleckého prejavu
Semestrálna práca študenta VŠVU Kristiána Šmelka s názvom Dúšok a porcia domoviny (2025) vyvolala v radoch poslancov Smeru a SNS križiacku výpravu namierenú proti umeniu, ktoré sa kriticky vyjadruje k ich politickým rozhodnutiam. Dagmar Kramplová (SNS), Marián Kéry (Smer-SD) a donedávna aj Milan Garaj (SNS) predkladajú v Národnej rade SR novelu zákona o štátnych symboloch.
Skutočnosť, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky v reakcii na semestrálnu prácu študenta predložili novelu zákona o štátnych symboloch, ktorej cieľom je posilniť ich priestupkovú a trestnoprávnu ochranu, len potvrdzuje absenciu akejkoľvek protiprávnosti. Tento legislatívny návrh však nesie všetky znaky účelovej ad hoc legislatívy, ktorá odporuje princípu právneho štátu a požiadavke všeobecnosti právnych noriem. Právo v demokratickej spoločnosti nemôže slúžiť ako reaktívny nástroj politickej odvety šitý na mieru.
Predložený návrh predstavuje hrubý a neproporcionálny zásah do slobody vedeckého bádania a umenia garantovanej ústavou, slobody prejavu a akademických slobôd chránených zákonom o vysokých školách. Zavedenie novej skutkovej podstaty trestného činu hanobenia chráneného symbolu s hrozbou odňatia slobody až na niekoľko rokov a drakonických pokút na základe vágnych, subjektívnych a normatívne neuchopiteľných pojmov ako „znevažujúce“, „ponižujúce“ či „zosmiešňujúce“ vykazuje známky neurčitosti a nepredvídateľnosti. Trestné právo je v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR najkrajnejším prostriedkom spoločenskej regulácie a nemožno ho zneužívať na ochranu subjektívneho estetického či náboženského cítenia pred kritickou reflexiou.
Sloboda prejavu sa nevzťahuje iba na myšlienky prijímané s porozumením
Umelecké dielo a satira požívajú vysoký stupeň ochrany aj v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá konzistentne hovorí, že sloboda prejavu a umeleckej tvorby sa nevzťahuje iba na myšlienky prijímané s porozumením, ale práve aj na tie, ktoré provokujú, šokujú, znepokojujú alebo otvárajú kontroverzné spoločenské témy. Vyjadrenia predkladateľov zákona, že nová úprava má slúžiť ako „prevencia, aby si kváziumelci dali pozor“, sú otvoreným priznaním snahy o zastrašovanie a vynútenie si autocenzúry, čo je v priamom rozpore s ústavným zákazom cenzúry.
