Premnožené daniele ničia lesy aj záhrady
Daniel škvrnitý je na Slovensku nepôvodným druhom, pochádza z oblasti Stredomoria. Podľa posledných odhadov žije na Slovensku viac ako 29-tisíc jedincov, ideálne by ich pritom malo byť približne 8 500. Väčšina populácie sa sústreďuje na západnom Slovensku, najmä na Záhorí a v regióne Myjavy, kde obýva jednu rozsiahlu populáciu rozšírenú naprieč oboma regiónmi.
Pri Borinke sa cez cestu pomaly presúva početná skupina danielov, ktorú blížiace sa auto vôbec nevyruší. Až keď vystúpime, zvieratá trochu zrýchlia a s charakteristickým gáganím, ktoré pripomína kŕdeľ husí, sa presunú na zalesnenú stráň. Pri túre nad Stupavou sa ocitneme priamo v ceste bežiacej čriedy, ktorú niečo vyplašilo – zvieratá sa okolo nás preženú a v priebehu niekoľkých sekúnd zmiznú v najbližšom kroví.
Cestou na Kačín nad Záhorskou Bystricou sú stopy po danieloch na každom kroku. Les miestami pripomína mesačnú krajinu, spodné konáre stromov vyzerajú, akoby ich niekto zastrihol kosačkou. Všade na zemi je trus a vo vzduchu cítiť zápach ako v zoologickej záhrade. Z lesného porastu zostala miestami iba holá hlina, takmer všetky byliny zmizli a darí sa len žihľave.
Jedným z dôvodov, prečo sa danielom v týchto oblastiach tak darí, je nedostatok prirodzených predátorov. Vlky sa v týchto oblastiach prakticky nevyskytujú a medveď sa tam zatúla len výnimočne. Miestni obyvatelia hovoria, že daniele strácajú plachosť, miestami ich terorizujú a spôsobujú im veľké škody. Ďalšie náklady vznikajú pri snahe zabrániť zveri prenikať na súkromné pozemky – bežné oplotenie často nestačí, pretože daniele sú zdatné v skákaní. Na okrajoch dedín sa bežne pohybujú po uliciach a všade, kde sa im podarí prekonať oplotenie, prenikajú do záhrad, viníc či sadov.
Odborníci na opis toho, čo sa deje, používajú slovo kalamita. Štát im však začína načúvať len pomaly. Úradníci sú situáciou zaskočení a časť poľovníkov si len ťažko pripúšťa, že za súčasný stav nesú zodpovednosť a mali by ho riešiť.
Ako vyzerá daniel a čím sa líši od srnca či jeleňa
Daniel je väčší než srnec, ale výrazne menší než jeleň. Dospelé samce vážia približne 40 až 80 kilogramov, samice sú menšie. Typická je hnedá srsť s bielymi škvrnami, najmä v lete, v zime je srsť tmavšia a škvrny menej výrazné. Niektoré jedince sú takmer čierne alebo biele.
Dospelé samce majú široké lopatovité parožie, ktoré sa v hornej časti rozširuje do plochých útvarov a odlišuje ich od jeleňov. Charakteristický je aj pomerne dlhý chvost s čiernym pásom a biela škvrna na zadku. Na rozdiel od teritoriálnej srnčej zveri sa daniele často združujú do početných čried.
