Rabovali aj obyčajní ľudia, opisuje Slovenka protesty v Paríži
Slovenka žijúca v 10. parížskom obvode sledovala násilné protesty a rabovačky priamo zo svojho bytu. Podľa jej slov sa k výtržníkom pridali aj úplne bežní ľudia a francúzsky prezident Emmanuel Macron je podľa nej úplne zdiskreditovaný.
„Výtržníci vždy existovali, existujú a budú existovať. Ale to, že sa k nim pridali aj úplne bežní ľudia, ktorí si zrazu začali vyberať ukradnuté veci ako pri nakupovaní, si neviem vysvetliť,“ hovorí Andrea Sandei Koščová. Sobotné demonštrácie sledovala priamo zo svojho bytu, keďže s rodinou býva oproti parížskej radnici.
V rozhovore opisuje, ako išla so susedmi brániť zlatníctvo na prízemí ich domu, ktoré našli vyrabované. „Všetci sme nesmierne nahnevaní. Na ľudí, ktorí rabovali a ničili obchody, ale aj na to, čo sa vlastne stalo s políciou. Kde bola? Prečo nezasiahla? Dodnes tomu nerozumiem a podľa mňa tomu nerozumie nikto,“ vysvetľuje.
V nedeľu ráno sa začalo s čistením ulíc a odstraňovaním škôd. Ako uviedla, keď okolo deviatej ráno vyšla von so psom, ulice stále vyzerali dosť katastrofálne. Všade bolo rozbité sklo a zvyšky po požiaroch. „Keď som sa pozrela napravo či naľavo, videla som asi desať ohnísk. Ľudia na rôznych miestach stále niečo hromadili a pálili. V nedeľu ráno to teda vyzeralo ako po vojne,“ opísala situáciu.
Neskôr sa začalo s upratovaním a odstraňovaním toho, čo sa dalo. V nedeľu však výtržnosti pokračovali a zasiahli aj 10. parížsky obvod, kde došlo k zrážkam v okolí stanice metra. Ešte v pondelok videla ľudí, ktorí odstraňovali nápisy a čistili fasády. Potagované bolo prakticky všetko vrátane budovy radnice. Objavovali sa tam aj heslá ako „La Ville est à nous“ (Mesto je naše).
Obchody, ktorým výtržníci rozbili výklady, ich teraz zakrývajú drevenými doskami. Prevádzky, ktoré mohli, už otvorili, no väčšina zostáva zatvorená. Ich majitelia sa snažia škody napraviť a urobiť všetko pre to, aby mohli opäť fungovať.
Podľa Slovenky pri podobných udalostiach sa výtržnosti zvyčajne začínajú až večer, okolo desiatej hodiny. Tentoraz však ľudia začali rozbíjať veci už o štvrtej či piatej popoludní. Výtržnosti sa odohrávali priamo pred očami ľudí a medzi tými, ktorí sa na nich zúčastňovali, boli dievčatá aj chlapci, ktorých by človek na prvý pohľad vôbec nepovažoval za niekoho, kto sa zapojí do rabovania. Boli to úplne bežné študentky gymnázia z desiateho parížskeho obvodu.
