Nie je pravda, že Matovičovi rástli percentá vždy vtedy, keď ho ostatní ostrakizovali
Predstava, že Matovičovi rástli percentá vždy vtedy, keď ho ostatní vylučovali alebo ignorovali, sa nezakladá na faktoch, ale skôr na dojmoch a subjektívnych a nesprávnych interpretáciách.
S blížiacimi sa voľbami sa budú čoraz častejšie vynárať úvahy, aký postoj by k Matovičovi mali zaujať relevantné strany z demokraticko-občianskeho spektra predstavujúce potenciálnu alternatívu vlády. Presnejšie, či majú uvažovať a voličom komunikovať, že s Matovičom áno alebo nie.
V prospech onoho „áno“ sú argumenty, že túto Ficovu vládu s jej demontážou demokracie a príklonom k Moskve treba nevyhnutne vymeniť, a to vraj bez Matoviča nepôjde. Na druhej strane sú silné argumenty v prospech vylúčenia Matoviča z takejto alternatívy.
Skúseností s deštruktívnou politikou, patologickým narcizmom a profesionálnym rozbíjačstvom Igora Matoviča máme viac než dosť. Nádejať sa, že teraz to už bude iné, je lacno naivné. Rovnako naivné to bolo vo voľbách v roku 2020 a rovnako naivné je myslieť si, že stačí dosiahnuť dohodu, že v prípade koalície s Hnutím Slovensko nebude Matovič členom vlády. Takúto vládu Matovič rozbije na počkanie.
Úvahy, či s Matovičom áno alebo nie, zatiaľ ponecháme bokom, príležitostí ešte bude dosť. Nateraz sa venujme argumentu, ktorý sa príležitostne objavuje proti vylučovaniu spolupráce s Matovičom – že Matovičovi rástli percentá vždy vtedy, keď ho ostatní vylučovali.
