USA ako superveľmoc slabnú, no Trump bude nebezpečnejší. Tri lekcie z roztržky medzi USA a Ukrajinou
Pozastavenie niektorých sankcií proti Rusku a uzavretie dohody o nákupe ruskej nafty vyrazili dych aj tým, ktorí sú už na prekvapenia od Donalda Trumpa zvyknutí. Americký prezident dokázal počas niekoľkých dní darovať Rusku miliardy dolárov a obmedziť ukrajinskú schopnosť brániť sa proti ruským útokom. Európsky kontinent tak v posledných dvoch týždňoch opäť zažíva niečo, čo veľmi pripomína zradu zo strany svojho najvýznamnejšieho spojenca. V troch bodoch vysvetľujeme, aké ponaučenia priniesla súčasná roztržka a o čom vypovedajú v dlhodobej perspektíve.
1. Oslabovanie Ameriky
Aktuálna ukrajinsko-americká roztržka sa od predchádzajúcich kríz líši v tom, ako otvorene sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vzoprel Trumpovi. Explicitne ho obvinili, že robí kroky smerujúce k tomu, aby „Ukrajinu prinútil ku kapitulácii“, a že sa „nepostavil na správnu stranu histórie“.
Vrchní predstavitelia Ukrajiny, s ktorými sa rozprával New York Times, opisujú, že vedenie ich krajiny si zrátalo, že v tejto chvíli by mlčanie bolo skrátka riskantnejšie, než sa proti Trumpovi otvorene postaviť.
„Ľudia musia poznať realitu,“ vyhlásil Zelenskyj minulý týždeň v rozhovore pre americkú televíziu ABC. Americký prezident má podľa neho slabosť pre diktátorov a ústupkami voči Vladimirovi Putinovi vojnu len predlžuje.
V posledných vyjadreniach bol ukrajinský prezident voči USA trochu opatrnejší a telefonát s ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom aj stretnutie s Trumpovým vyjednávačom Stevom Witkoffom v Osle zhodnotil pozitívne. Ani jedna strana nemá záujem na úplnom rozpade vzájomných vzťahov – aspoň nateraz. Ukrajinci však podľa všetkého boli ochotní kolaps riskovať.
