Nedeľná nekázeň: Ježiš nehovorí: „Množte ceremónie“
Láska je chlieb, ktorý lámeš chudobnému, lebo ak to nerobíš, všetky rečičky o kresťanstve sú len pelechom plným vecí, na ktoré padá prach.
Keď človek číta slová z knihy Exodus a potom Ježišove z Matúšovho evanjelia, zatmie sa mu pred očami. Nie preto, že by boli zložité. Naopak, sú až veľmi prosté a jednoduché. Boh nemudruje, nefilozofuje, nepredkladá žiaden vládny program ani vyhlášky, ktoré treba trikrát novelizovať, aby im vôbec niekto rozumel.
Hovorí o plášti, ktorý máš vrátiť do západu slnka, lebo chudák nemá v čom spať; hovorí o vdove a sirote, o cudzincovi, o človeku, ktorý je sám a na okraji. A potom príde Pán Ježiš a všetko to zhrnie do dvoch viet: Miluj Boha a miluj blížneho ako seba samého. Nič viac. Na tom stojí celý svet.
Lenže, rozkukajme sa okolo seba, pozrime sa na súčasnosť, do slovenských dedín a miest, na plné kostoly a prázdne srdcia. Pán hovorí: „Cudzinca nebudeš utláčať, vdove a sirote neublížite!“ Čo robia tí, ktorí spravujú túto krajinu a ktorí sa tak radi a hlasno hlásia k tradíciám a ku kresťanským koreňom? Nespravujú ju!
Zmocnila sa ich akási čudná slovenská pýcha. Stále počuť premiéra, ministrov, predsedov aj podpredsedov, rečnia, kričia, reči plné hnevu, rozdeľovania majetkov a pohŕdania. Tí, čo majú moc, sa správajú, akoby im táto zem patrila, akoby chudoba bola hriechom a slabosť neschopnosťou.
Už sa netrestá nespravodlivosť, ba zdá sa, že trestom je dnes zraniteľnosť. Keď človek ochorie, keď vdova nevie zaplatiť účty za plyn, keď rodiny so sirotami živoria z ruky do huby, vládna moc im odkáže, že rozpočet nepustí. Na vlastné pohodlie a na miliónové kšefty sa však peniaze vždy nájdu!
A to podľa mňa nie je len politické zlyhanie, ale to je aj hriech, ktorý kričí do neba. To je presne to, pred čím nás Boh varuje: „Ak ich budete trápiť, vzplanie môj hnev a pobijem vás mečom.“
Náš meč dnes nie je zo železa – je to morálny rozpad, strata citu, plné nemocnice chorých bez lekárov, mladí ľudia utekajúci za hranice a ťaživá apatia, ktorá nám pomaly požiera našu „slovenskú dušu“.
