Šipoš nesmrdí a Slovensko ešte nevonia
Poslanec SaS Alojz Hlina nedávno ostentatívne ovoniaval predsedu poslaneckého klubu Hnutia Slovensko – Za ľudí Michala Šipoša s dôvetkom, že nesmrdí. Podľa publicistu a bývalého poradcu predsedu vlády Ivana Štulajtera to malo symbolizovať, že je čas tento klub zapojiť do opozičnej spolupráce.
Z prieskumov verejnej mienky opakovane vychádza, že bez Hnutia Slovensko opozícia väčšinovou vládu nezloží, a keby sa ho podarilo integrovať, rozbije sa aj tento žetón, na ktorý stavajú vo vládnej koalícii. Svojou preexponovanou atmosférou to bola síce príšerná tlačovka, na ktorej Hlina ukázal, že mu k štátnikovi ešte čosi chýba, ale nemožno mu zas odoprieť odvahu ísť proti prúdu.
Napriek neblahým skúsenostiam: rozbroje medzi SaS a Matovičom znamenali koniec vlády Eduarda Hegera a novú šancu pre štvrtú „dystopickú“ vládu Roberta Fica. No aj sám poslanec Hlina dobre vie, s akým fenoménom má v osobe Igora Matoviča dočinenia. V roku 2012 obaja páni pre nezhody predčasne ukončili putovné kempovanie po rómskych osadách na východnom Slovensku. Následne Hlina odišiel z poslaneckého klubu OĽaNO, lebo podľa neho Matovič prekročil hranice ľudskej dôstojnosti, ktoré je on ochotný akceptovať.
Nová doba
Dnes sa však píše rok 2026. Vyhliadky Slovenska sú obdobne zlé ako za Mečiara. Za mečiarizmu panoval strach príčetných občanov a občianok, že krajina vypadne z integračných procesov a namiesto EÚ a NATO tu budeme mať chudobu a spoločenský rozvrat karpatského typu.
Dnes rastie strach z toho, že gaunerská politika Ficovej vlády v kombinácii s kapituláciou Ukrajiny ako dôsledku zbabelosti a chamtivosti Západu vykopne Slovensko opäť do „Karpát“, čiže do ruskej sféry vplyvu, čo je zhruba také, ako byť vo sfére vplyvu hladného ľadového medveďa.
