Slovensku prudko vzrástli úroky na dlhu. Je za tým najmä vplyv iránskej vojny, ale aj rýchlo rastúci dlh
Výnosy štátnych dlhopisov rastú v celej eurozóne pre vyššiu infláciu a zvyšovanie sadzieb ECB. Rast úrokov však podľa analytikov podporuje aj zlý stav verejných financií. Naposledy si Slovensko požičiavalo za podobne vysoké úroky v roku 2011 počas dlhovej krízy.
Po vypuknutí vojny s Iránom prudko vzrástli výnosy slovenských desaťročných štátnych dlhopisov. Ide o úroky, ktoré investori požadujú za to, že štátu požičajú peniaze na jeho fungovanie. Kým tesne pred vojnou sa výnos pohyboval na úrovni 3,1 percenta, dnes dosahuje takmer 4,4 percenta. To predstavuje nárast o 1,3 percentuálneho bodu, teda približne o 40 percent.
Slovenský verejný dlh dosahuje približne 84 miliárd eur. Ak by sa celá táto suma refinancovala za súčasných sadzieb namiesto pôvodných, štát by na úrokoch platil každoročne o 1,1 miliardy eur viac. Za takú sumu by sa dali postaviť dve nové nemocnice, dva úseky diaľnice D1 s tunelom Višňové alebo sto nových základných škôl. A to každý rok.
Ide však len o ilustračný prepočet. V skutočnosti sa štátny dlh refinancuje postupne, podľa toho, kedy sa končí splatnosť starších dlhopisov a štát ich musí splatiť alebo nahradiť novými. Slovensko v súčasnosti platí na úrokoch približne dve miliardy eur ročne. Pre rastúci dlh však táto suma o niekoľko rokov presiahne tri miliardy.
Vyššie výnosy sa už premietli aj do nových pôžičiek. Na minulotýždňovej pondelkovej aukcii si Slovensko požičalo prostredníctvom dlhopisov splatných v rokoch 2036 a 2037 za výnosy 4,36 až 4,42 percenta. O mesiac skôr pritom za dlhopisy splatné v rokoch 2028 a 2029 platilo úroky len 3,34 a 3,55 percenta.
